Postavenie tela

Vzpriamený postoj človeka je v ríši zvierat unikátny. Mechanicky je to najkomplikovanejší zo všetkých spôsobov pohybu. Vývojovo trvá niekoľko rokov, pokým jednotlivec dokáže perfektne stáť a využiť všetky výhody vzpriameného postoja. Jednou z najdôležitejších výhod, ktoré mu poskytuje je uvoľnenie rúk, teda ich oslobodenie od povinnosti podieľať sa na pohybe tela v priestore a možnosť použiť ich pre iné činnosti.

Bežnou asociáciou s dobrým postavením tela je fyzické, mentálne alebo emocionálne upokojenie – rovnováha, teda správne postavenie tela nespájame s nadmerným svalovým napätím či s vypätým emotívnym stavom. Dobré postavenie umožňuje konať rýchlo, ale bez náhlenia.

Správne postavenie sa nedosiahne jednoduchým cvičením a repetíciou danej akcie alebo postoja. Učenie nie je len mentálnou záležitosťou tak, ako získať nejakú zručnosť nie je len, fyzický proces. Správne postavenie si vyžaduje rozpoznanie celej situácie – uvedomenie si svojho tela, mysle a prostredia. Proces učenia vo svojich počiatkoch spočíva v skúmaní možností nášho tela pri pohybe a konaní.

Niektoré aspekty správneho postavenia tela

Podrobnejšie štúdium mechaniky ľudského tela, jeho anatómie a nervového systému poukázalo na výhody vzpriameného postoja. Podľa Moshé Feldenkraisa fakt, ktorý nás vyčleňuje od ostatných tvorov je malý moment trenia v tele okolo vertikálnej osi, ktorá prechádza centrom gravitácie.

Z hľadiska mechaniky je ľudské telo v najlepšej polohe vtedy, keď je držané tak, že môže rotovať s čo najmenším úsilím, teda je teda v takej konfigurácii, ktorá má minimálny moment trenia okolo vertikálnej osi. Tento minimálny moment trenia zabezpečuje pozícia, v ktorej sú panva, trup a hlava nad sebou a ťažisko je v najvyššej možnej polohe. Svalová práca, ktorá udržuje telo vzpriamene ako aj svalový tonus, sú v tejto polohe minimálne.

Z hľadiska dynamického je vzpriamený postoj najúčinnejšia poloha pre začiatok pohybu, lebo pripravenosť k akcii a potenciálna energia sú v ňom najvyššie a pre pohyb nie je potrebná žiadna predchádzajúca príprava. Podpora, ktorú poskytuje kostra znižuje svalový tonus celého systému a tak posilňuje jeho flexibilitu, ľahkosť a vitalitu. V momente keď cítime takúto podporu, hmotnosť tela spočinie na kostre a svaly sa uvoľnia.

Ako sme už povedali, postavenie tela má vzťah k akcii, pohybu a nie k držaniu nejakej danej pozície. Ak zameriame svoju pozornosť na akciu, ktorú sa snažíme dosiahnuť, väčšina ľudí koná správne a ich postavenie tela je najlepšie možné, teda zohľadňuje prostriedky a vedomosť, ktorú má k dispozícii.
Na druhej strane, ak sa zameriame na postavenie samotné, teda spôsob, akým akciu vykonávame, väčšina ľudí absurdne koná úplne opačne k svojmu zámeru.

Človek s dobrou koordináciou a organizáciou tela je schopný adaptovať sa v akejkoľvek pozícii akokoľvek dlho bez následkov.

Ako dosiahnuť správne postavenie tela

Pri základom postavení tela o ktorom hovoríme, je telo držané v tonicky vzpriamenom postoji, ktorý je výsledkom adaptácie kostry a svalov na gravitáciu a človek zároveň nie je nútený k žiadnym kontrakciám vyplývajúcim zo zvykového správania.

V štádiu úplnej svalovej a vaskulárnej relaxácie, ale pri úplnom vedomí sme v najovplyvniteľnejšom stave, sme otvorení podnetom tak zvnútra, ako i z vonkajšieho prostredia. V stave kompletnej kontrakcie úplne strácame zmyslové cítenie hmotnosti tela. Medzi týmito dvoma extrémnymi stavmi je plynulá škála v strede ktorej je stav, kedy nie sú prítomné vôľou riadené kontrakcie a telo drží len tonická kontrakcia, ktorá sa zhoduje s pocitom ľahkosti a jednoty tela.

V tomto stave je ovplyvniteľnosť väčšia než pri kompletnej kontrakcii a menšia než pri úplnej relaxácii. Je to optimálne štádium pre učenie, pre získavanie nových odpovedí. Tento stav je tiež stavom pasivity, teda svaly a cievy sú uvoľnené, telo je ťažké a zahriate, neexistuje žiaden popud čokoľvek robiť. Svaly sú v tonickom stave teda nie sú kontrahované, ale ani ochabnuté. Dá sa povedať, že človek je naladený na plynulú, ľahkú činnosť a jasné myslenie. Tonické postavenie tela je nemožné dosiahnuť hneď či rýchlo. Zabrániť nežiaducim kontrakciám a dosiahnutiu správneho tonického postavenia tela sa naučíme len postupne.

Ideálne postavenie tela sa nezíska tým, že niečo špecifické urobíme, ale tým, že neurobíme nič, to znamená naučíme sa eliminovať všetky akty vôľou ovládaných pohybov, ktoré majú inú motiváciu ako postoj, ktorý sa napokon stane automatický a bude súčasťou nášho obrazu seba samého pri stoji.

Ideálnu konfiguráciu nedocielime rýchlo. Nájsť vhodné postavenie kĺbov, stavcov, bedrových kĺbov či prstov, ktoré sa dlhú dobu nepoužívali, alebo používali nevhodne nie je jednoduché. Deformácie sa odstránia pomerne rýchlo len ak nie sú permanentne udržiavané nesprávnym konaním.

Nesprávne postavenie tela

Nesprávne postavenie tela je frekventované a vyskytuje sa oveľa častejšie ako správne. Za každým nesprávnym postavením možno vystopovať predčasné, alebo príliš násilné požiadavky kladené na jednotlivca. Väčšinou si človek osvojí obmedzené používanie tela, keď je konfrontovaný s úlohou, ktorá nezodpovedá jeho predchádzajúcej skúsenosti a nie je na ňu pripravený.

Stuhnuté telo, či predklonená hlava, prepadnutý hrudník, vypučené brucho sú obranné akty a vždy vyjadrujú emocionálny postoj. Zlé postavenie tela môže byť výsledkom pochybností, obavy, váhania, viny, studu či impotencie alebo iných emocionálnych stavov, ktoré sa vytvorili na základe osobnej skúsenosti, v závislosti od prostredia a ktoré jednotlivec považoval za potrebné pre svoju bezpečnosť, teda pre vytvorenie pocitu istoty, lebo mu chýbalo niečo, čo považoval za podstatné či potrebné pre svoju existenciu.

Postavenie tela ešte komplikuje fakt, že veľa ľudí si uvedomuje už od mladosti rozdiel medzi svojim v rôznej miere deformovaným a ideálnym držaním tela, čo vedie ku rôznym kompenzáciám a maskovaniu skutočnosti. Ako sme už povedali žiadne vôľové usmernenie nemôže zlepšiť zlé postavenie tela, môže ho len zakryť, teda môže na prvý pohľad zmeniť vzhľad tela, ale často za cenu bolesti a námahy.

Neustále pripomínanie zlého postavenia telaa ostražitosť nakoniec vedú ku konfliktným kontrakciám. Výsledkom je eliminovanie pohybu v častiach, ktoré sú pod stálou kontrolou, svalové napätie a zadržiavanie dychu. Pri dlhodobom opakovaní sa získaný vzorec stáva zvykovým, poloautomatickým a tak dôverne známym, až ho jedinec považuje za svoju prirodzenosť. Pohybový vzorec, ktorý sa formuje pod emocionálnym tlakom je udržiavaný bez toho, aby sa skúmala jeho opodstatnenosť a emocionálny postoj sa vracia a udržuje ako súčasť celej situácie. Jedinec po čase stráca schopnosť vôľou ovládanej kontroly nad niektorými časťami tela a má obmedzený rozsah mnohých artikulácií tela v dôsledku jedného vynúteného pohybového vzorca.

Zmenu správania a naštartovanie pozitívneho vývoja môžeme docieliť eliminovaním zdrojov iritácie, ktoré vedú k citlivému emocionálnemu stavu, teda rozptýlením obáv, ktoré jedinec má. Je pritom potrebné brať do úvahy i fakt, že každý problém má okrem vnútornej mechanickej príčiny i nejakú vonkajšiu a všetky problémy spolu vytvárajú jeden komplex.

Úloha motivácie pri dosiahnutí správneho postavenia tela

Správne postavenie tela je výsledkom jasnej motivácie, ak sa naučíme ju rozpoznať je možné preniesť túto schopnosť i na ostané roviny našej činnosti a odstrániť z nich protichodné motivácie. Schopnosť rozpoznať protichodné motivácie nám umožní vnímať napätie a úzkosť, ktoré sú často výsledkom toho, že robíme niečo, o čom vieme, že by sme to nemali robiť, alebo by sme to mohli robiť lepšie. Takýto prístup nám zároveň pomôže zbaviť sa pocitu viny alebo hanby.

Skutočný základ pre dobré postavenie tela a teda pre zdravé telo a myseľ je v jeho schopnosti učiť sa. Prostredie, myseľ a telo tvoria jednotua ktorákoľvek metóda, ktorá sa zaoberá len niektorým z týchto aspektov je neúčinná. Ak sme v akejkoľvek situácii schopní osloviť celý náš systém priamo, tak dosiahneme želateľný výsledok oveľa ľahšie. Je dôležité, aby sme si v procese učenia sa niečoho nového uvedomili, že oslovujeme funkčnú jednotku – telo, myseľ, prostredie.

Úloha motivácie pri dosiahnutí správneho postavenia tela

Správne postavenie tela je výsledkom jasnej motivácie, ak sa naučíme ju rozpoznať je možné preniesť túto schopnosť i na ostané roviny našej činnosti a odstrániť z nich protichodné motivácie. Schopnosť rozpoznať protichodné motivácie nám umožní vnímať napätie a úzkosť, ktoré sú často výsledkom toho, že robíme niečo, o čom vieme, že by sme to nemali robiť, alebo by sme to mohli robiť lepšie. Takýto prístup nám zároveň pomôže zbaviť sa pocitu viny alebo hanby.

Skutočný základ pre dobré postavenie tela a teda pre zdravé telo a myseľ je v jeho schopnosti učiť sa. Prostredie, myseľ a telo tvoria jednotua ktorákoľvek metóda, ktorá sa zaoberá len niektorým z týchto aspektov je neúčinná. Ak sme v akejkoľvek situácii schopní osloviť celý náš systém priamo, tak dosiahneme želateľný výsledok oveľa ľahšie. Je dôležité, aby sme si v procese učenia sa niečoho nového uvedomili, že oslovujeme funkčnú jednotku – telo, myseľ, prostredie.