Proces sebauvedomovania

Čo je to predstava – obraz seba samého? – Ako sa vytvorí predstava seba samého? – Proces skvalitnenia obrazu svojho JA pomocou pohybu – Zvykové vzorce správania sa a pohybu – Cesta k sebauvedomovaniu vedie cez pohyb
Správanie človeka je založené na predstave seba samého, na obraze JA, ktorý si sám o sebe vytvorí.
Tento obraz je čiastočne zdedený, z časti nám bol vštepený výchovou a jeho ďalšiu tretinu si vytvárame sami sebavýchovou.
Zdedená časť je vo svojej podstate pevne určená a patria k nej biologické zvláštnosti človeka, ktoré nás robia jedinečnými. Patria medzi ne nervový systém, kostra, svalstvo, tkanivá, žľazy, zmysly a koža.
Výchova ovplyvňuje našu reč a jej prostredníctvom naše myslenie. Zaraďuje nás do určitého prostredia, určuje spôsob akým reagujeme, tvoríme pojmy, ale vplýva i na našu sebavýchovu, teda časť obrazu JA, ktorú môžeme sami usmerniť a počas života ovplyvňovať. Spoločnosť nám vštepuje svoje meradlá usiluje sa nastaviť hodnoty a vzory chovania tak, aby sme sa všetci na seba čo najviac podobali.
Sebavýchova je pri formovaní indivídua tvorivou silou a umožňuje nám, aby sme počas celého aktívneho života sami rozvíjali svoju individualitu.
Výchova a sebavýchova na seba navzájom veľmi komplikovane pôsobia. Stáva sa, že okolitým prostredím je jedinec usmerňovaný tak, aby sa v svojom ďalšom rozvoji čo najviac prispôsobil ostatným členom spoločnosti, čo ho potom privedie k uniformite v oblasti vzhľadu, názorov i cieľov

Čo je to predstava – obraz seba samého?

Tento obraz tvoria štyri základné zložky:

  • pohyb
  • zmyslové vnímanie
  • pocity
  • myslenie

Obraz svojho JA vzniká na základe nášho jednania a reakcií pri bežných skúsenostiach nášho každodenného života a mení sa s každým našim konaním.
Jeho podstatná časť súvisí z pohybom, lebo i zmyslové vnímanie, pocity a myslenie sú s ním spojené. S pohybom súvisí predstava o tele, jeho tvare a vzťahu jednotlivých častí tela, rovnako, ako aj kinestetické vnemy teda to, ako vnímanie polohu a pohyb jednotlivých častí tela, či cítime bolesť, ako sa orientujeme v priestore a vnímame čas a rytmus. Naše konanie v danej chvíli ovplyvňujú vnemy z našich zmyslových orgánov taktiež pocity, emócie a myšlienky, ktoré máme. Ak by sme stratili ktorúkoľvek z týchto zložiek svojho JA, znamenalo by to ohrozenie samotného života.

Najlepšie si uvedomujeme tie časti tela, ktoré v každodennom živote najviac používame, avšak mnohé časti svojho tela si vôbec neuvedomujeme.

Dosiahnuť ideálnu predstavu o sebe samom v danom okamihu je prakticky nemožné… ale je možné ju zdokonaľovať. V tomto procese dosiahneme úspech najmä ak sa sústredíme na korektúry celkového obrazu JA, nielen na korektúru jeho jednotlivých častí, teda na opravy jednotlivých chýb v správaní, lebo tieto sú i tak neustálom vzájomnom spojení a v úzkom vzťahu k celku, ktorému sa snažia prispôsobiť.

Ako sa vytvorí predstava seba samého?

Každý z nás cíti, že spôsob akým chodí, hovorí, správa sa je jeho vlastný unikátny a svojim spôsobom akoby nemenný. S týmto spôsobom správania sa úplne identifikujeme a to až tak, že máme pocit, akoby nám bolo dané či vrodené. Táto predstava je však mylná, lebo okrem vrodených biologických daností všetko podstatné, čo súvisí s našim konaním sme získali v procese učeniateda pri tom, ako sme sa učili stáť, chodiť, hovoriť, vnímať veci okolo seba v špecifickom prostredí …

Potreba zmeniť túto už existujúcu predstavu, teda obraz seba samého vyvstáva v prípade, že si človek želá vo svojom živote niečo zmeniť, teda zmeniť svoje správanie v ktorejkoľvek oblasti aktivít, ktoré vykonáva. Zmena predstavy JA však neznamená len nahradenie jednej činnosti druhou, ale je podmienená i zmenou dynamiky našich reakcií čo prináša zo sebou základné pohybové zmeny, ale najmä celkovú zmenu spôsobu, akým vykonávame danú činnosť.

Proces skvalitnenia obrazu svojho JA pomocou pohybu

Je niekoľko dôvodov, pre ktoré je pohyb vhodnou zložkou obrazu seba samého na realizáciu procesu skvalitnenia nášho JA:

  1. Nervový systém sa zaoberá predovšetkým pohybom.Mnohostranným a zložitým spôsobom zaisťuje reakcie tela na trvalé pôsobenie zemskej gravitácie, bez jeho činnosti by sme nemohli myslieť, neprebiehali by naše pocity a zmyslové vnímanie. Svalová činnosť tvorí najvýznamnejšiu časť obrazu JA v motorickej oblasti mozgovej kôry.
  2. Kvalitu pohybu rozoznávame lepšie, ako kvalitu ostatných zložiek obrazu JA.
  3. Z pohybom máme viac skúsenosti než s myslením a citmi a tiež ho môžeme viac ovplyvňovať.
  4. Pohyb je dôležitý pre seba hodnotenie. Pre obraz JA každého človeka je pravdepodobne najdôležitejšia jeho telesná konštitúcia a pohyblivosť.
  5. Každá svalová činnosť je pohybom. Každé naše konanie sa začína činnosťou svalov, bez nich by sme neboli schopní hovoriť, vidieť ani počuť. Pri pohybe je dôležitá nielen jeho intenzita, ale aj i presná mechanická, priestorová a časová koordinácia.
  6. Pohyb odráža stav nervového systému. Jeho stav sa prejavuje v spôsobe držania tela, vo výraze tváre, či sfarbení hlasu.
  7. Pohyb je základom uvedomenia. Väčšina dejov, ktoré sa v nás odohrávajú nám zostáva skrytá až do momentu, kým začnú pôsobiť na svaly. Svaly nám dávajú najviac informácií, menšiu časť z nich nám poskytuje koža, pokrývajúca povrch tela a sliznice, ktoré tvoria výstelku zažívacích a dýchacích orgánov.
  8. Dýchanie je pohyb. V spôsobe dýchania sa prejaví každé telesné a duševné úsilie a akékoľvek naše problémy. Dych reaguje citlivo i na vegetatívne procesy. Správne dýchanie je možné len keď telo zaujíma v gravitačnom poli optimálnu polohu a to tak v pokoji, ako i pri pohybe. Telo ju dosiahne za pomoci nervového systému a práce svalov.
  9. Zmyslové vnímanie a myslenie sú založené na pohybe. „Štruktúry mozgu, ktoré zrkadlia naše pocity a v ktorých prebieha myslenie, ležia v tesnej blízkosti motorickej oblasti mozgovej kôry. Keďže vzruchy a impulzy v mozgu majú tendenciu sa rozširovať a prechádzať i na susedné tkanivá, pôsobí drastická zmena v motorickej oblasti i na myslenie a pocity. Základná zmena motorického vzoru akéhokoľvek integračného zoskupenia preto zruší súdržnosť celku, a tak zoberie mysleniu a pocitom oporu, ktorú im poskytovala zažitá rutina zvykových schém. Za takéhoto stavu je ďaleko jednoduchšie privodiť zmeny v myslení a prežívaní. Teraz sa svalstvo nevyjadruje pomocou zvykových schém, pomocou ktorých sa riadilo doteraz. Zvyk stratil svojho najsilnejšieho spojenca – podporu svalov. Teraz môže dôjsť k zmenám.“ ( Moshé Feldenkrais: Felenkraisova metoda, Pragma 1996, str. 53)

Cesta k sebauvedomovaniu vedie cez pohyb

Všetky vôľou riadené pohyby majú spoločnú charakteristiku sú zvratné, to znamená, že keď si uvedomujeme čo robíme a rozhodneme sa tak, máme schopnosť pohyb v ktoromkoľvek okamihu zastaviť a vrátiť, teda vykonať ho spätne, alebo pokračovať v zamýšľanom pohybe resp. začať robiť čokoľvek iné. Ak je náš obraz o sebe samom v niektorých častiach nekompletný, takýto druh zvratnosti pohybu nie je možný a táto schopnosť sa stráca.

Prostredníctvom sebauvedomovania môžeme získať schopnosť voľne regulovať pohyb a dosiahnuť tak oveľa väčšiu slobodu v kontrole seba samého a to pri akejkoľvek aktivite, ktorú robíme.

Metodická a vedomá aplikácia konceptu spätného pohybu, teda uvedomovanie si samého seba pri pohybe, na dlhšom časovom horizonte nám môže pomôcť k nasledujúcim výsledkom:

  1. Uvedomíme si tvary a vzťahy v rámci kostrovej štruktúry tela.
  2. Redukuje a vyrovná sa prevládajúci svalový tonus.
  3. Zredukuje sa vynaložené úsilie vo všetkom čo robíme.
  4. Zjednoduší sa spôsob akým sa mobilizujeme pre akúkoľvek akciu.
  5. Zvýši sa naša citlivosť, ktorá nám umožní všimnúť si i malé odchýlky od normálu.
  6. Zlepší sa naša orientácia v priestore.
  7. Vzrastie všestrannosť spôsobu fungovania našej inteligencie.
  8. Zredukuje sa únava a tým sa zväčší naša vytrvalosť a výkon.
  9. Zlepší sa postavenie tela a dýchanie a v dôsledku toho zotavenie tela.
  10. Zlepší sa zdravie a akcieschopnosť.
  11. Zlepší sa koordinácia vo všetkom čo robíme.
  12. Ľahšie sa budeme učiť mentálnej i fyzickej oblasti.
  13. Dosiahneme dokonalejšie sebauvedomovanie.

Zvykové vzorce správania sa a pohybu

Zvykové vzorce správaní sa a pohybu majú svoju stopu –sú vštepené v nervovom systéme. Nervový systém reaguje na stimuláciu z externého prostredia pomocou týchto zvykových, nadobudnutých vzorcov správania sa, ktoré sa v danej chvíli javia ako jediná možná resp. správna odpoveď na stimul.

V prípade, že chceme zmeniť mentálny alebo fyzický zvyk, ktorý sme v priebehu života nadobudli, musíme sa vedieť vrátiť späť, lebo novému správaniu či konaniu vždy stojí v ceste to, čo sme sa naučili skôr…
Zvykové pohybové vzorce sa často krát presadzujú i napriek tomu, že sa snažíme o opak, takže ich môžeme kvalifikovať ako vynútené. Zvykový vzorec sa presadzuje i popri zamýšľanom pohybe a často si tento fakt vôbec neuvedomujeme, teda nevnímame rozdiel medzi tým, čo sme zamýšľali vykonať a tým čo naozaj robíme.
Podmienkou akejkoľvek zmeny je potreba odstrániť automatické odpovede na úrovni nervového systému, aby sme ho oslobodili čo umožní nervovému systému teda nám, reagovať na externú stimuláciu voľne, bez vynútenej odozvy.
Ako sme spomínali, na ceste k zmene potrebujeme získať kompletný obraz o sebe samom, čo je ideálny stav, ku ktorému sa dá dospieť veľmi ťažko.
Predstava, ktorú sme získali o sebe v detstve resp. od narodenia po 14 rok života je pre väčšinu z nás uspokojivá a hoci máme schopnosť vykonávať oveľa komplexnejšie akcie resp. využívať možnosti ľudskej kreativity, používame vzorce, ktoré sme nadobudli detskom veku. Príčina tohto javu je i v tom, že väčšina dospelých nepokračuje v kontinuálne v individuálnom vzdelávaní seba samého, teda rozširovaní svojich vedomostí a zručností a využíva len zlomok z obrovského potenciálu, ktorý máme k dispozícii.
Ako môžeme rozšíriť a viac si ujasniť obraz o sebe samom? Dá sa to pomocou zlepšenia sebauvedomovania, teda vnímania seba samého vo všetkých dimenziách nielen v tých, ktoré sú pre nás bežné a zvykové.