september 2020
Po Ut St Št Pi So Ne
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930  

2020_Temporary Collective & Dame de Pic (CZ/BE)

Foto: Vojtěch Brtnický

Temporary Collective & Dame de Pic 

SAME SAME

(CZ/BE)

10. október 20.00           

A4

Karine Ponties

Karine Ponties je síce Francúzka pôsobiaca v Belgicku už od svojich štúdií na slávnej škole Mudra, ale pre veľa českých umelcov je tiež mnoho rokov inšpiratívnou múzou a mentorkou. Vedenie Tanca Praha zaujala už koncom 90-tych rokov, kedy poprvý raz predstavila svoje prvotiny pre vlastný súbor Dame de Pic, ktorý založila v roku 1996. Potom sa prakticky každý druhý rok vracala s novými dielami, z ktorých práve spolupráca s miestnymi umelcami, medzi ktorých patrí i Jaro Viňarský a Pierre Nadaud, vrcholila dielom Mi non sabir v rámci Trans Danse Europe. Ich cesty sa opakovane pretínali a otvárali sa skúmaniu a prepájaniu pohybu, svetla, dizajnu a hudby, priťahujúc ďalších českých tvorcov.

 

Guillaume Toussaint Fromentin

Je svetelný a grafický dizajnér ako aj divadelný tvorca, ktorý od roku 2009 pôsobí v Bruseli. Guillaume ponúka víziu scénických umení oslobodenú od bariér a je známy aj svojou nezvyčajnou angažovanosťou k umeleckým partnerom. Výskum tmy a organicity ho prirodzene zaviedol k tancu, najmä k spolupráci s Karine Ponties, naďalej má však veľmi blízko k divadlu a úlohe, ktorú zohráva v spoločnosti.

Technické a technologické zručnosti, ktoré nadobudol pri koncepcii a realizácii veľkých podujatí, spolu s divadelnými skúsenosťami, ktoré získal počas práce s pouličným divadlom a mnohé medzinárodné turné predstavujú nekonečné zdroje pre kreativitu a dialóg.

 

Tereza Ondrová

Tereza Ondrová je tanečnica, ktorá po absolvovaní odboru tanečná pedagogika na HAMU, založila v roku 2004 spolok VerTeDance, v ktorom vzniklo viac ako 20 tanečných inscenácií. Napríklad Tichomluva (Cena za objav v tanci rok 2005), Kolik váží vaše touha? (Tanečná inscenácia roku 2012, réžia Petra Tejnorová), Korekce (Tanečná inscenácia roku 2014, réžia Jiří Havelka) alebo Případy doktora Toureta – sólo paní Vltavská (Tanečnica roku 2010, réžia Anna Polívková)atď.

Od roku 2012 spolupracuje s Petrom Šavelom, s ktorým spoločne vytvorili dve duetá. Prvé Boys Who Like To Play With Dolls (ocenenia – Total Theatre Award Nomination, Amnesty International – Freedom of Expression Award 2015, Priority Companies List 2014 siete Aerowaves, nominácia za tanečnú inscenáciu roku 2014, nominácia na cenu Tanečník/ tanečnica roku 2014). A druhé As LongAs Holding Hands, premiéra na festivale Tanec Praha 2015.

Od roku 2016 intenzívne spolupracuje s režisérkou Petrou Tejnorovou, s ktorou spoločne vytvorili projekty You are here (2016) – nominácia na inscenáciu roku 2017, Nothing Sad (2017) a Pojďme na tanec! (2017) a dokumentárny film Haló, je tam někdo? (2017) – premiéra v rámci festivalu Tanec Praha.

Od roku 2016 vyučuje na DAMU a príležitostne na HAMU.

 

Petra Tejnorová

Petra Tejnorová, neúnavne hľadá nové postupy a fúzieje výraznou postavou divadelnej alternatívy, vytváratak vlastné divadelné projekty, ako aj pohostinské réžie. Študovala réžiu KALD DAMU, kde absolvovala v roku 2009 inscenáciou Shakespearovej tragédie Titus Andronicus (Let muchy), kde teraz vyučuje a v roku 2016 tu obhájila dizertáciu.

Jej medzinárodné projekty sa predstavili na niekoľkých prestížnych zahraničných festivaloch (Zdarzenia – Tczew, StockholmFringe Festival, APAP New York, Fira Tárrega Španielsko). Jej zahraničné pôsobenie vyvrcholilo dvojdielnou divadelnou road movie Paměť krajiny – Krajina paměti (2008) a inscenáciou Osobní Anamnéza (2009). V roku 2008 bola nominovaná na Cenu Alfréda Radoka v kategórii Talent a v roku 2009 získala Cenu Josefa Hlávky.

Spolupracovala s Divadlom Alfa Plzeň (2008: Bártndžus, 2010: Teď 55 31 13 já), s Dejvickým divadlom (2010: Modrovous/Suovordom), s VerTeDance (2011: Kolikváží vaše touha? – Tanečná inscenácia roku; 2017: Nothing sad; Pojďme na tanec), s divadlom Archa (2012: LIFE show), Novou scénou Národního divadla (2011:TimING, 2013:Edge), či so súborom 11:55 (2013: John Sinclair: Umění braku on air; 2016: Pýcha a předsudek; 2018: Pravda o 17. 11.). Režisérka experimentuje s fyzickým a dokumentárnym divadlom, skúma rozličné možnosti vzťahu medzi hercom a divákom. V autorských projektoch kladie dôraz na kolektívnu tvorbu, devising methods a procesuálnosť – vnímanie predstavenia ako jedinečnej udalosti. Zameriava sa na žáner live cinema – kombináciu divadla a filmunemeckej autorky Dey Loher NEVINA( 2014,Hala 2 Chirana), alebo v príbehu podľa skutočných udalostí NICK (2015, Jatka 78) či v mysterióznej detektívke Láska a informace (2016, Nová scéna ND) vytvorenej metódou found-­‐‑footage, čo je montáž príbehu na základe filmových fragmentov. Natočila dva krátke filmy (Kniha o plánu-­‐‑víťazný snímok kategórie VLNY -­‐‑Ostrava Picture 2013, cena za najlepšiu kameru  Kamera Oko 2013). Jej posledný dokumentárny film Haló, je tam někdo? vznikol spoločne s choreografkou Terezou Ondrovou a mal premiéru v rámci Tance Praha 2017.

SAME SAME

Koncept a choreografia: Karine Ponties (BE/FR)

Tanec: Tereza Ondrová, Petra Tejnorová (CZ)

Svetelný design a dramaturgia: Guillaume Toussaint Fromentin (BE)

Asistent choreografie: Jaro Viňarský (SK)

Svetlá: Zuzana Režná (CZ)

Produkcia: Daniela Řeháková (CZ) a Anne Nicolle (Be)

Producent: Temporary Collective /  Dame de Pic.Cie Karine Ponties (BE/FR)

Koproducenti: TANEC PRAHA festival (CZ), Le 140 (BE)

S podporou: Ministerstvo kultúry České republiky, Magistrát hlavního města Prahy, ALT@RT z.ú., Ministerstvo kultúry Valonsko bruselskej federácie, Truc Sphérique/Stanica Žilina

 

Koprodukcie festivalu TANEC PRAHA prinášajú veľké výzvy umelcom, ktorí sa neboja nových impulzov, skúmania neznámeho, hľadania iných postupov a tiež i rolí stanovených inak, než sme boli zvyknutí. Nie náhodou sa tak divadelná režisérka Petra Tejnorová ocitne na javisku spolu s poprednou českou tvorivou tanečnou osobnosťou Terezou Ondrovou. Ich spoločný záujem o hľadanie hraníc jemného humoru, irónie či absurdity pri všetkej úcte ku spletitosti ľudských vzťahov podčiarkuje réžijno-­‐‑choreografické vedenie Karine Ponties. Inšpirované osobnosťou Bustera Keatona nás napriek odľahčeniu formy dokážu dojať svojou hĺbkou a úprimnosťou.

 

Volavka uväznená vo vlastnom perí, posedávajúci na horskom vrcholku. Orlík poletujúci v rytmických kruhoch, kým nezmizne z dohľadu. Taká je ich divokosť.

Nič nedefinuje ľudskú bytosť tak, ako jej sklon k absurdným činom s nepravdepodobnými výsledkami. Vo svete, kde rozum nepredstavuje nič než peknú fasádu, nás náhla pochabosť stavia tvárou v tvár nášmu vlastnému poňatiu normálnosti a umožňuje nám vydať sa doteraz nevyšliapanou cestou.

Dve ženy, kdesi medzi vyhorením a vyčerpaním, vystavené jedna druhej ako palindrom v skresľujúcom zrkadle, strácajú smer a objavujú svoju zvieraciu divokosť.


www.dancewatch.cz

www.damedepic.be