október 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
« feb    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031  

• DEBRIS Company (Česká republika)

debris_01

DEBRIS COMPANY (Slovensko)

WOW!

20, október 2017, 20.00

A4 – priestor súčasnej kultúry


DEBRIS COMPANY

Divadelná spoločnosť Debris Company vznikla koncom roku 1994 (jej predchodkyňou bola skupina Hubris, ktorá vznikla v roku 1991). Na slovenskej scéne je to ojedinelé zoskupenie zamerané na neverbálne divadlo s presahom do súčasného tanca, performancie, vizuálneho umenia a site specific projektov. Vedúcou osobnosťou, režisérom a autorom hudby k väčšine inscenácií je Jozef Vlk, ktorý v projektoch najčastejšie spolupracoval s performermi Martinom Ondriskom, Martinom Piterkom a choreografkou Stanislavou Vlčekovou.

Ich najvýznamnejšími projektmi, ktoré prepájajú hudbu, pohyb, výtvarno a filozofiu sú Proces (Franz Kafka), Evanjelium podľa Marka (Jorge Luis Borges), Ullyses (James Joyce), Kráľ Ubu (Alfred Jarry), Murphy (Samuel Beckett) a ďalšie. V súčasnosti sa divadlo orientuje na autorské projekty, spolupracuje s významnými domácimi i zahraničnými tvorcami. Podľa kritikov ich tvorbu možno jednoznačne zaradiť k multimediálnemu avantgardnému prúdu, ktorý ozvláštňuje slovenskú divadelnú scénu už dlhší čas.

Svoj súčasný repertoár (Soliloquy, Dolcissimesirene, Hexen, Mono,Epic, Clear, WOW! a Únos Európy) uviedli na Slovensku, v Čechách, Maďarsku, vo Francúzsku, v Belgicku, Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Bielorusku, Singapure, Indii, Brazílii a inde. Ich práca bola často oceňovaná aj divadelnými oceneniami Dosky. Debris Company nemá svoj vlastný divadelný priestor. Svoje projekty najčastejšie pripravuje a uvádza v spolupráci s A4 – priestorom súčasnej kultúry

WOW!

 

Koncept a réžia: Jozef Vlk

Choreografia: Stanislava Vlčeková

Text: Eugen Gindl

Hudba: Jozef Vlk

Video art: Alex Zelina

Scénografia: Ján Ptačin

Kostýmy: Katarína Holková

Dramaturgia: Dáša Čiripová

Účinkujú: Peter Cseri, Stanislava Vlčeková

Whispering: Braňo Mosný

Technická spolupráca: Matej Černušák

Produkcia: Martina Širáňová

Slepá mapa sveta

Dejiny vždy naberú nečakaný smer. Pred sedemdesiat tisíc rokmi bol Homo Sapiens obyčajný bezvýznamný tvor, ktorý sa niekde v odľahlom kúte Afriky staral o seba samého. V priebehu nasledujúcich tisícročí sa stal vládcom celej planéty a hrôzovládcom jej ekosystému. Vyrúbal lesy, odvodnil močiare, prehradil rieky, zaplavil lúky, položil milióny kilometrov koľajníc a ciest, vystaval mestá, ktoré sa týčia do výšky. Príroda trpí a živočíšne druhy rýchlo vymierajú. Pokročili sme od kanoí ku korábom, parníkom a vesmírnym lodiam, ale nikto nevie kam smerujeme. Máme moc, ale nevieme, ako s ňou narábať. A ešte k tomu sa chováme nezodpovedne. Z našej planéty sa stáva nákupné stredisko z betónu a plastu. Homo Sapiens dobyl svet. Katastrofické proroctvá o vyčerpaní surovín a trvalého poškodenia planetárneho ekosystému sú oprávnené. Zranená príroda ohrozuje prežitie Homo Sapiens. Zabíjame a ničíme ostatné tvory a prírodu. Mierime k ekologickej katastrofe, alebo do technologického raja? Možné je všetko.

Obchod a kapitalizmus, veda a technika, planetárna komunikácia a geopolitické vedomie spojili svet do globálnej dediny. Ako premieňame prírodu, svoje vlastné telo a psychiku, rodinu a spoločnosť – akú cenu chceme zaplatiť za blahobyt a konzumizmus? Do akej miery sú samozrejmé svetské viery ako humanizmus, rovnosť žien a mužov, pokrok ľudstva? Stojíme na prahu raja, alebo pekla? Možné je všetko.

Záleží nám na uznaní zásadnej rovnosti všetkých ľudí, ale zároveň stojíme na prahu spoločnosti, v ktorej žiadna rovnosť existovať nemôže. A možno sa blížime k ďalšiemu zlomu, kde všetky naše zmysluplné pojmy ako ja, ty, žena, muž, láska, a nenávisť stratia význam. Keď zbúrame väzenské múry a dostaneme sa na slobodu, čoskoro zistíme, že sme len vybehli na väčší dvor ešte väčšieho väzenia. Ako keď dva neladiace tóny hrané súčasne vytvárajú kvalitatívne novú skladbu, tak nás disharmónia našich hodnôt núti premýšľať, kritizovať a pozerať sa na veci z iného uhla. Vnútorná konzistencia je len známkou nedostatočného premýšľania.

Je pred potopou?

Dejiny sveta a človeka sú dejinami otrasov (J. Patočka). Pády, pohromy nesmerujú ku koncu dejín, ale naopak k jeho pohybom a zmenám. Loď pláva po rozbúrenom mori, potopí sa, ale znova sa vynorí. Situácia, v ktorej sa dnes nachádzame je podobná tej na počiatku dejín. To, čo sa nám zdalo najskôr ako cesta, sa teraz ukazuje ako scestie. Podstata bytia sa čoraz viac a viac vzďaľuje od skutočného poznania. Život sa popiera samým sebou. Konzumná spoločnosť, obdiv samého seba a svojej moci, súťaživosť a neustále premeny nazvané tekutosťou dospeli v 21. storočia do: WOW!.

Kolektív