október 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
« feb    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031  

• La Veronal (Španielsko)

siena

La Veronal (Španielsko)

Siena

17. október 2017, 19.00

historická budova SND


Marcos Morau

študoval choreografiu na Institut del Teatre de Barcelona, Conservatoriu Superior de Danza vo Valencii a Movement Research v New Yorku, pričom za svoju záverečnú prácu na Institut del Teatre získal najvyššie známky a špeciálne ocenenie. Bol asistentom choreografie v Nederlands Dans Theater II a súbore IT Dansa, ktorý viedla Catherine Allard. Jeho umelecké záujmy zahŕňajú okrem tanca aj fotografiu a drámu a má titul Master’s v teórii divadla.

V roku 2005 založil La Veronal, súbor, ktorého členmi sú umelci z oblasti tanca, filmu, fotografie a literatúry. Poslaním súboru je hľadanie nových vyjadrovacích prostriedkov, kultúrnych referencií vo filme, literatúre, hudbe a fotografii pre vytváranie silného naratívneho jazyka a globálnych umeleckých priestorov. La Veronal vytvára súbor diel, pre ktoré je východiskovým bodom mesto, alebo  krajina sveta, čím vytvárajú analógiu medzi tancom a geografiou. Jednotlivé choreografie nemajú slúžiť ako dokumentárne filmy, ktoré priamo opisujú danú krajinu, no využívajú prvky, ktoré miesto poskytuje, aby vyvinuli myšlienku či argument. Táto imaginatívnosť umožnila súboru nájsť svoje špecifické miesto v kontexte medzinárodnej tvorby.

Marcos Morau získal Národnú cenu za tanec 2013, ktorú udeľuje španielske Ministerstvo kultúry a Sebastia Gasch, významné oceenie FAD Foundation of Arts and Design. Za svoju tvorbu získal množstvo ocenení na národných i medzinárodných choreografických súťažiach, ako International Choreography Competition Hannover, Choreography Contest v Kodani, Madrid Choreographic Competition, Masdanza / Medzinárodný tanečný festival na Kanárskych ostrovoch, Fira Tarrega za Los Pájaros Muertes, Cenu „Butaca“ – cenu diváka za najlepšie tanečné predstavenie v roku 2013 za choreografiu Siena.

Svoj rukopis prináša Morau a jeho tím aj do iných významných súborov: vytvorili nové predstavenia pre Národný tanečný súbor Španielska, Scapino Ballet Rotterdam, Skånes Danstheater, Göteborg Operans Danskompani, Ballet de Lorraine či Carte Blanche v Nórsku. Tvorba La Veronal sa prezentovala na najvýznamnejších festivaloch a v divadlách sveta ako Théâtre National de Chaillot in Paris, the Biennale di Venezia, Oslo Opera, Julidans Amsterdam, Tanz im August Berlin, Roma Europa Festival, SIDance Festival Seoul, Sadler’s Wells in London or the Internationale Tanzmesse v Düsseldorfe, najvýznamnejšej tanečnej prehliadke v Európe.

Fotografie v rozlíšení pre tlač sú tu.

SIENA

Réžia: Marcos Morau

Choreografia: Marcos Morau v spolupráci s tanečníkmi / in collaboration with the dancers

Text a dramaturgia: Pablo Gisbert – El Conde de Torrefiel, Roberto Fratini.

Účinkujú: Cristina Facco, Laia Duran, Cristina Goñi Adot, Anna Hierro, Ariadna Montfort, Lorena Nogal, Lautaro Reyes, Manuel Rodríguez, Marina Rodríguez and Sau-­‐Ching Wong

Asistent réžie: Tanya Beyeler

Pedagóg: Cristina Facco

Scéna a svetelný dizajn: La Veronal & Enric Planas

Fotografia: Jesús Robisco, Edu Pérez & Quevieneelcoco

Kostýmy: Octavia Malette

Hlas: Victoria Macarte & Benjamin Nathan Serio

Produkčný manažér: Juan Manuel Gil Galindo

Siena je koprodukciou: La Veronal, Mercat de les Flors (Barcelona) and Hellerau European Center for the Arts (Drážďany / Dresden).

V spolupráci s: Modul-­‐Dance, El Graner, La Caldera, Centro de Artes Performativas do Algarve Faro (Portugal), Duncan Dance Center Athens (Greece), Dance Ireland Dublin (Ireland).

S podporou: INAEM – Ministerio de Educación, Cultura y Deporte de España and ICEC – Departament de Cultura de la Generalitat de Catalunya.

Vytvorené v rámci Európskeho projektu modul-­dance, s podporou EU Culture Programme.

Žena sedí v galérii a prezerá si obraz. Blízko dverí stojí človek a pozoruje scénu pred sebou. To je východiskový bod predstavenia La Veronal, ktoré nás prenesie do talianskeho mesta Siena, kde choreograf Morau začína proces reflexie konceptu ľudského tela. Jeho prostredníctvom odzrkadľuje plynutie storočí,  a v nich obsiahnuté premeny samotného umenia, ktoré v každej dobe vníma ľudské telo inak a umelci ho využívajú ako obsah, ale i ako projektor rôznych významov.

Choreografia skúma dejiny talianskeho umenia – cestu, ktorá začala v renesancii návratom k vedomému človeku a pokračuje až do súčasnosti. Marcus Morau už tradične využíva referencie z iných umeleckých disciplín ako film a literatúra. Diela La Veronal obsahujú fikciu poskladanú s početných scénických realít, ktoré sú navzájom pospájané, fungujúce v jednote ako komplexná mašinéria navrhnutá tak, aby prenikla do vnímania diváka za hladinu vedomého stavu.

Siena je postavená na myšlienke odhalenia tela a jeho stvárnení. Dej sa odohráva v uzavretej miestnosti, anonymnom a nadčasovom mieste určenom na prezentáciu v najširšom zmysle. Štyri steny môžu reprezentovať rovnako múzeum, čakáreň, pohrebný ústav či kostol. Je to miesto, kde vidíme ľudí, ktorí premýšľajú a nad ktorými sa premýšľa, ktorých zámery a emócie sa menia v závislosti na znakoch určených divadelnou konvenciou, ale vždy v rámci vzájomnej dohody uzavretej medzi živými telami a ich stopami.

Siena je cvičením v pozorovaní a kontemplácii. Jej povahou je chápať súčasné telo cez tieto poznatky, fantázie a stavy, ku ktorým človek dospel prostredníctvom umenia a sú chránené v uzavretých priestoroch, príbuzné formám bohoslužby a opravy/pocitu hanby súčasnosti.

Javisko sa tu stáva exkluzívnou plochou, určenou na potešenie zo sledovania seba a druhých a prehodnocovania vlastnej jedinečnosti v spojení s ostatnými. V tomto zmysle jednoty, kde sa skúmanie možností cez tieto prepojenia stáva nekonečnou úlohou pre kolektívnu vôľu, sa divadelný akt premieňa na absolútnu a intelektuálnu participáciu publika. Siena využíva človeka na idealizovanie človeka budúcnosti alebo dokonalého človeka v renesančnom ponímaní.

Koncept krásy sa klasicky charakterizuje pomerom medzi jednotlivými časťami celku (harmónie) a nie ako monolitická idea. Súbor mnohých tiel vytvára uniformné a nekonečné telo zvané Humanita, ktoré sa v svojom menej vyváženom stave dá označiť ako masa. V tejto jednote tiel vytvárajúcej sociálne telo generujúce túto komplexitu sa na scéne objavuje Siena. Po prvý raz je tvorba La Veronal organizovaná okolo nahrávok reči tela prostredníctvom osobného fyzického slovníka, poetickom preklade, cvičení ekphrasis, toho, čo je skryté za vizuálne hmatateľným.