Alessandro Sciarroni
Choreografia a koncept | Choreography and concept: Alessandro Sciarroni
Účinkujú | Performers: Michele Di Stefano and Marco D’Agostin
Produkcia | Production: Corpoceleste_C.C.00# with ARMUNIA | FESTIVAL INEQUILIBRIO
S podporou | With the support of: MARCHE TEATRO
V spolupráci | In cooperation with: Pubblico Pugliese | La Scena dei Ragazzi
Dĺžka: 30 minút | Length 30 minutes
Premiéra | Première: júl | July 2013 festival Inequilibrio, Castiglioncello
V predstavení Jozef vidíme na scéne osamelého muža sediaceho pred laptopom. Interprét hľadá svoj vlastný obraz, ktorý je opakovane premietaný, deformovaný, zdvojovaný a dekonštruovaný pomocou webkamery a aplikácie jednoduchých video-efektov. Joseph robí rozhodnutia pred divákmi | svedkami, ktorí môžu sledovať jeho fyzický monológ vďaka videoprojekcii, ktorá reprodukuje obrazovku laptopu. Na začiatku, serióznom a strohom, sa Josephova cesta stáva ironickou a neočakávanou. Muž predstiera, že sa ocitol v strede westernového pištoľníckeho duelu, zatiaľčo sa jeho intenzívny obraz rozloží na magické lúče svetla a jeho pohľad stráca ľudskú podobu a stáva sa pohľadom mimozemštana. Záverečný premietaný obraz pohltí mladé publikum svojim neočakávaným koncom.
Dielo má deťom ukázať, ako technologické nástroje môžu byť potenciálnymi nosičmi kreativity a nie iba príčinou odcudzenia. Jozef je predstavenie, ktoré je zábavné a súčasne nabáda publikum zamyslieť sa napríklad aj nad tým, že sa môžeme pohybovať vo svete performácie spôsobmi, ktoré môžu byť znova a znova nové a prekvapivé. Je to predstavenie, ktoré berie do úvahy hlboké porozumenie, ktoré má v sebe každý mladý divák (a potenciálny performér).
Alessandro Sciarroni
Alessandro Sciarroni je taliansky umelec pôsobiaci v oblasti divadla s niekoľkoročnými skúsenosťami s výtvarným umením a divadelným výskumom. Jeho tvorba presahuje tradičné rodové definície. Začína pri koncepčnom Duchampovskom matrixe, využíva divadelný rámec a aplikuje techniky a skúsenosti z oblasti tanca, cirkusu a športu. Jeho predstavenia okrem sily, koherentnosti a jasnosti skúmajú obsesie, obavy a zraniteľnosť pri akte performácie, pomocou opakovania až na hranice fyzickej výdrže interpretov. Venujú sa rozličným dimenziám času a empatickému vzťahu medzi publikom a interpretmi.
Svoju tvorbu prezentoval v 21 krajinách Európy, v USA, Kanade, Brazílii, Uruguaji a Spojených arabských emirátoch. Participoval na významných podujatiach, akými sú Biennale de la Danse v Lyone, Kunsten festival des arts v Bruseli, Impulstanz Festival vo Viedni, Bienále v Benátkach, Festival d’Automne a Festival Séquence Danse at 104 v Paríži, Abu Dhabi Art Fair, Juli Dans Festival v Amsterdame a svoje diela vystavoval v Centre Pompidou v Parížia v MAXXI Museum v Ríme.
Jeho dielo bolo uvedené v rámci sietí a podujatí zameraných na šírenie súčasného tanca a mobilitu umelcov ako „Antibodies Explo”, „Aerowaves” a „Modul Dance”, niekoľkoročný projekt, do ktorého je zapojených 19 tanečných divadiel z 15 európskych krajín. Počas svojej kariéry sa zúčastnil množstva európskych projektov a rezidencií ako „Choreographic Dialogues” (2010), „Choreoroam” (2011), „Performing Gender” (2014): európsky projekt na tému gender a sexuálna orientáciaa „Migrant Bodies”(2014 – 15): projekt, ktorého cieľom je podporovať reflexiu a tvorbu na tému migrácia a jej kultúrny dopad na európsku a kanadskú spoločnosť.
Alessandra Sciarroniho podporuje APAP – Advancing Performing Arts Projects a jeho predstavenia produkuje Marche Teatro v spolupráci s medzinárodnými koproducentami ako Comune di Bassano del Grappa | Centro per la Scena Contemporanea, Biennale de la Danse | Maison de la Danse de Lyon, Mercat de les Flors-Graner | Barcelona, Centrale Fies a Association Corpoceleste_C.C.00#, ktorej je umeleckým riaditeľom. Je tiež jedným z umelcov v Project Matilde, regionálnej platforme pre novú scénu v Marche.
V roku 2015 sa Alessandro stal choreografom Baletu Rím a jeho poslednú choreografiu Aurora podporila Fondation d’Entreprise Hermès.
Ocenenia: 2013 – Premio Rete Critica; 2013 – Marte Award; 2012 a 2013 – Najlepšie predstavenie – Puf Festival v Pule (Chorvátsko); 2012 – Najlepší začínajúci tvorca – Danza&Danza Magazine; 2008 – cena „Nuove Sensibilità”.
Marco D´Agostin
je performér a choreograf pôsobiaci v oblasti divadla, tanca a filmu. Študoval tanec u osobností, akými sú Yasmeen Godder, Nigel Charnock, Emio Greco, Simona Bertozzi, Sharon Friedman, Jorge Crecis, Rachel Krische, Guillermo Weickert.
Počas svojej kariéry účinkoval v predstaveniach Claudie Castellucci | Socìetas Raffaello Sanzio, Alessandra Sciarroniho (Folk-s, Joseph, Joseph_Kids), Iris Erez, Williama Collinsa, Sharon Friedman, Giorgie Nardin.
Svoje choreografické vzdelanie si rozširoval u Rosemary Butcher, Tabey Martin, Peggy Olieslaegers, Gitty Wigro, Guy Coolsa, Lucy Cash a Ginelle Chagnon.
Od roku 2010 sa venuje vlastnému choreografickému výskumu vďaka medzinárodným projektom ako Choreoroam Europe (mentorka Rosemary Butcher), Act Your Age (mentorka Wendy Houstoun), CD16 | partnerstvo s SNDO School v Amsterdame (mentorka Katarina Bakatsaki), Triptych | partnerstvo s Circuit-Est in Montréal a The Dance Centre vo Vancouvri (mentorka Ginelle Chagnon).
Medzi jeho choreografie patrí Viola (víťaz Premio Gd´A Veneto 2010 a vybraná do Aerowaves 2011 a Anticorpi XL 2011), Spic & Span (víťaz Segnalazione Speciale Premio Scenario 2011), Let sleeping dragons lie (víťaz Premio Prospettiva Danza 2012). V roku 2013 vytvoril dve choreografie na tému stárnutie a plynutie času v rámci projektu Act Your Age a Last day of all aLast day of M., bez profesionálnych tanečníkov. Jeho posledná práca Everything is ok mala premiéru v júni 2015.
Marco tiež hral hlavnú úlohu v oceňovanom filme Days of Harvest (IT, 2012) a získal cenu Giglio d’Argento za najlepšiu mužskú rolu na festivale the Valdarno Cinema Fedic Festival 2012.
Michele Di Stefano,
choreograf a zakladateľ skupiny súčasného tanca MK. Jej najnovšie prestavenie Robinson je na turné spolu s ďalšími formátmi, ktoré nie sú určené pre javisko.
Festival Santarcangelo 2014-15 ho pozval vytvoriť špeciálny projekt Platforma balinézskeho tanca pre celý festival.
Na jeseň 2014 vytvoril Upper East Side pre Aterballetto a Line Rangers pre Korean National Contemporary Dance Company. Je umeleckým riaditeľom Tropici, nepravidelnej platformy pre umenie v Ríme a účinkuje v Joseph_kids A. Sciarroniho.
Spoločne s Margheritou Morgantin napísal Agentiautonomi e sistemimultiagente, knihu choreografickej inštruktáže meteorologických správ (Quodlibet 2012).
Získal strieborného leva za inováciu v tanci na 9. Festivale súčasného tanca Bienále v Benátkach 2014.