2020_Divadlo Štúdio tanca Banská Bystrica (SK)
Divadlo Štúdio tanca Banská Bystrica
MUŽ BEZ VLASTNOSTÍ
(SK)
20. október 20.00
A4
DIVADLO ŠTÚDIO TANCA
Divadlo v Banskej Bystrici zahájilo svoje pôsobenie pod vedením Mgr. Zuzany Ďuricovej Hájkovej v roku 1998. Za celú dobu existencie ponúka divákom odvahu, autenticitu, aktuálnosť a profesionalitu, čo je preň primárnym cieľom. Vo svojom umeleckom zameraní je striktné a vytrvalo razí cestu autorskej tvorby, s maximálnou podporou umelcov, ich tvorivého vyjadrenia a názoru. V tomto ponímaní je naozaj jedinečnou inštitúciou na Slovensku.
Divadlo Štúdio tanca za 22 rokov uviedlo 1400 predstavení, z toho 350 na hosťujúcich domácich a zahraničných scénach a svoju tvorbu prezentovalo pred vyše 120 000 divákmi. Svoje produkcie pravidelne uvádza na viacerých slovenských divadelných scénach a Slovensko reprezentovalo na prestížnych medzinárodných festivaloch v Česku, Poľsku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine, Rusku, Nemecku, Taliansku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku, Egypte, Japonsku a Indii, Paname a Dominikánskej Republike.
Charakteristické umelecké atribúty mu priniesli množstvo ocenení, okrem iného je držiteľom Ceny primátora Mesta Banská Bystrica a Ceny Ministra kultúry SR. Najčerstvejším ocenením sú Dosky 2019 za mimoriadny počin v tanečnom divadlepre tvorcov a inscenáciu 3×20 Ženy. V aktuálnej Sezóne rozkvetu združuje umelecký súbor divadla silný tím tanečníkov a tanečníc z troch kontinentov.
Muž bez vlastností
Koncept, réžia, hudba: Jozef Vlk
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Scéna: Ján Ptačin
Svetelný dizajn: Ján Čief
Kostým, vizáž: Andrea Pojezdálová
Účinkujú/Umelecký súbor DŠT: Ulrich / BartoszPrzybylski (Poľsko) Klarissa / Laura Carolina Garcia (Čile) Walter / Tibor Trulik (Slovensko) Bonadea / Michaela Mirtová (Slovensko) Arnheim / JasonYap (Malajzia) Diotima / Julie Charalambidou (Cyprus)
Inscenácia je inšpirovaná rovnomenným románom rakúskeho spisovateľa Roberta Musila, ktorý je považovaný za jedno z najkľúčovejších literárnych diel minulého storočia. Pre román je charakteristická irónia a sarkazmus, mieša sa v ňom pohŕdanie s obdivom a nostalgiou po niečom, čo sa končí, keď nové začína. Napriek tomu, že Robert Musil tento román nedokončil, panoptikum myšlienkových pochodov charakterov v tomto predstavení a ich vzájomné vzťahy sú predobrazom odchádzajúceho starého a prichádzajúceho nového – pre tvorcov je to výzvou k aktualizovanému spracovaniu.
Námet románu súvisí pôvodne s rozpadom rakúsko-uhorskej monarchie („ironicky“ slovami Musila akejsi Kakánie), v našom prípade ide ale o fiktívny, aktualizovaný rozpad o necelé storočie neskôr, v úplne inej dejinnej nekonkretizovanej súvislosti.
Hlavná vec v románe nie je to, čo bolo povedané, ale o čom sa mlčí.
Svet, v ktorom sa v inscenácii jednotlivé postavy pohybujú, je pestrým kaleidoskopom, ktorý v nie- čom pripomína žraločí žalúdok, v ktorom sa odohráva trávenie postáv najrôznejšieho typu. Postavy nevedia udržať svoju identitu a nedokončujú svoje akcie – fragment prevláda nad celkom.
Literárny dej v podstate absentuje, protagonisti viac jednajú než myslia (v románe to je naopak, ale znamená to to isté). Protagonisti majú akúsi fiktívnu podobu, pohybujú sa akoby za nejakou temnou doskou, vynárajú sa skôr než začnú jednať, a miznú v okamžiku, keď na nich zabudneme.
„Pravda nie je kryštál, ktorý je možné strčiť do vrecka, ale je nekonečnou tekutinou, do ktorej človek spadne.“
Robert Musil
Povestný Musilovesejizmus umožňuje „akoby“ dávať si pozor na subjektívne a osobné, nezodpovednosť a nedotiahnutosť. Esejizmus umožňuje ironický prístup k sebe samému, pretože bez irónie nie je možné uchopiť substanciu epochy, ktorej predstavitelia zahnali svet do imperialistickej vojny (v prípade predlohy), ktorá hodnoty predvojnového sveta odhalila ako lož a podvod.
Muž bez vlastnostíje ironicko-deziluzívna panoráma modernej spoločnosti a jej myslenia.
