september 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930  

2021 Staatstheater Mainz/Sharon Eyal (DE)

Foto: Andreas Etter

Staatstheater Mainz / Sharon Eyal

(Nemecko)

4. október 2021

Slovenské národné divadlo – Sála činohry


 

tanzmainz

tanzmainz je súbor súčasného tanca štátneho divadla Mainz. Od roku 2014 vedie súbor 22 tanečníkov a produkčný tím riaditeľ Honne Dohrmann. Do roku 2019 bol rezidenčným choreografom súboru izraelský choreograf pôsobiaci v Holandsku Guy Weizman. Spoločne s partnerom Roni Haverom vytvorili pre každú sezónu novú choreografiu. Spojenie so súborom si zachovajú v pozícii hosťujúcich choreografov.

Inscenácie súboru tanzmainz pripravujú hosťujúci choreografi ako Sharon Eyal & Gai Behar, Guy Nader & Maria Campos, Koen Augustijnen &Rosalba Torres Guerrero, Garry Stewart, Danièle Desnoyers, José Navas, Roy Assaf a Victor Quijada, ktorí tvoria nové diela v spolupráci so súborom.

Cieľom tanzmainz je dosiahnutie umeleckej synergie s čo najväčšou možnou otvorenosťou pri príprave nových choreografických konceptov. Vytváranie sietí, spoluprác a koprodukcie zohrávajú v umeleckom vývoji súboru veľkú úlohu. Prezentáciou kvality, originality a pravdivosti chce napĺňať svoju misiu byť integrujúcou silou mesta a regiónu, ako aj ambasádorom pre mesto Mainz a Porýnie prostredníctvom hosťovaní a zájazdov súboru.

tanzmainz je súbor s vysokou mierou sociálnej zodpovednosti, ktorá vo svojich inscenáciách odzrkadľuje mnohovrstvové sociálne výzvy. Členovia súboru sú vysoko vzdelané umelecké osobnosti, ktoré nepretržite hľadajú umelecké výzvy a aktívne podporujú choreografov v procese tvorby diela.

 

SHARON EYAL

Sharon Eyal sa narodila v Jeruzaleme. V rokoch 1990 až 2008 bola členkou súboru Batsheva Dance Company, kde  v rámci programu Dancers Create začala tvoriť aj prvé choreografie. V sezóne 2003 – 2004 bola umeleckou viceriaditeľkou súboru a v rokoch 2005 – 2012 jeho rezidenčnou choreografkou. Od roku 2009 začala Sharon pripravovať choreografie aj pre iné súbory na celom svete: Killer Pig (2009) a Corps de Walk (2011) pre Carte Blanche Dance, Nórsko, Too Beaucoup (2011) pre Hubbard Street Dance Chicago, Plafono (2012) pre Tanzcompagnie Oldenburg, Nemecko.

V roku 2013 Sharon so svojim dlhoročným spolupracovníkom Gai Beharom založila súbor L-E-V. Repertoár súboru pozostáva z piatich choreografií, v júli mala premiéru Love Chapter 2 na festivale v Montpellier. Po druhý raz vznikla inscenácia L-E-V v koprodukcii s dvoma svetovými divadlami  – Sadler’s Wells a Julidans-Amsterdam, Love Chapter 2vzniklo aj v koprodukcii s: Montpellier Danse Festival, GROS Culture Percentage – Dance Festival STEPS, festival RomaEuropa Festival a Theater Freiburg.

 

Počas piatich rokov svojej existencie súbor odohral viac ako 150 predstavení v najvýznamnejších tanečných domoch na svete ako The Joyce Theatre – NYC; Jacob´s Pillow – Becket, Massachusetts; Sadler´s Wells – Londýn, UK; Montpellier Danse Festival – Francúzsko; Julidans – Amsterdam. Popri práci v súbore Eyal a Behar pravidelne tvoria choreografie pre iné súbory, ako Nederlands Dance Theatre Sara, (2013); Bedroom Folk (2015); Salt Womb (2016), Half-Life pre Švédsky kráľovský balet.

Za svoju tvorbu získala Eyal množstvo ocenení:

Cenu Ministerstva kultúry pre mladých tanečných tvorcov (2004), Vybraný umelec izraelskej nadácie Cultural Excellence Foundation (2008), Landau Prize for the Performing Arts v kategórii tanec (2009), Cenu Jovana Ćirilovana na 12. tanečnom festivale v Belehrade (2017), prestížnu cenu Fedora Francúzskej asociácie tanečných a divadelných kritikov v divadle Chaillot National v Paríži, Deutscher Theaterpreis DER FAUST(2018) with Soul Chain, Staatstheater Mainz.

_logo_goethe_institut

Soul Chain

Choreografia: Sharon Eyal

Spoluautor: Gai Behar

Kompozícia: Ori Lichtik

Kostýmy: Rebecca Hytting

Scéna a svetlá: Alon Cohen

Asistent choreografie: Rebecca Hytting, Tom Weinberger

Vedúca skúšok: Andrea Svobodova

Účinkujú: Cristel de Frankrijker, Madeline Harms, Daria Hlinkina, Bojana Mitrović, Nora Monsecour, Amber Pansters, Maasa Sakano, Marija Slavec, Milena Wiese; Zachary Chant, Finn Lakeberg, Frederico Longo, Cornelius Mickel, Matti Tauru, Alberto Terribile, Louis Thuriot, John Wannehag

Riaditeľ tanzmainz: Honne Dohrmann

Produkcia: Lisa Besser

Asistentka vedenia súboru: Hannah Meyer-Scharenberg

Asistentka manažmentu: Bianca Wolf

Manažérka turné, koordinátorka: Maria Eckert

Scéna a svetlá na turné: Luka Curk

Príprava svetiel na turné: Frederik Wollek

Inšpicient: Matthew Tusa

 

Inšpirovaná silnými emóciami súvisiacimi s láskou, choreografia Soul Chain spája balet a elektro do strhujúceho súčasného tanca. Súbor sa stáva rojom energie v mimoriadne náročnej choreografii, ktorá v roku 2018 získala nemeckú divadelnú cenu Faust.

Hoci Sharon hovorí, že Soul Chain je hra o láske a túžbe, nemali by ste očakávať príliš veľa romantiky. Pohyby sú animalistické a čisté, skupina tanečníkov sa pohybuje s dokonalou disciplínou v rytmickom unisone. Čím dlhšie unisono trvá, tým viac času máme na skúmanie rozdielov a sledovanie tanečníkov v ich absolútnej zaujatosti. Ako hovorí choreografka, na jednej veci vidno, akí sme odlišní. A tak tu, v kontraste medzi skupinou a jednotlivcom, vyjadruje svoju lásku pre absolútnu jedinečnosť každého jednotlivca.

Opätovné uvedenie Soul Chain bolo ako stretávka po rokoch. Neuveriteľne skúsená vedúca skúšok v tanzmainz Andrea Svobodová mala štyri týždne na to, aby dielo naskúšala so všetkými jeho technickými a emocionálnymi aspektmi, pričom niekedy mala podporu Sharoniných dlhoročných tanečníkov a asistentov Rebeccy Hytting a Toma Weinbergera.

 

Nachádzame v sebe hlbokú samotu, konfrontovanú s láskou k životu, túto obrovskú vášeň, ktorá nie je vždy prítomná v našich pocitoch.

Túto samotu nás všetkých musíme akceptovať. Každý z nás žije vlastný život a končí ho sám. V našich telách sú veľké emócie. Myslím, že netreba príbeh, ďaleko viac vyjadrí skutočný výraz tiel a svalov.

Soul Chain je dielo o túžbe. Vidíte bolesť, pot, ako sa vnútorná bytosť snaží dostať von. Táto sila rastie tým, ako sú telá postupne čoraz unavenejšie.

Pre mňa je to celé o ľuďoch, ktorí tu stoja. Ako sa na teba pozerajú, ako ty pozeráš na nich, ako sa pozerajú na seba navzájom. Niekedy je nemožné vidieť emóciu očami, ale vieš, že je tam, cítiš ju pod kožou.

Je to celé o láske, o láske k druhým, k sebe, k priestoru, ktorý ťa obklopuje, láske ku všetkému, láska je ako tkanivo.

Neplánujem žiadnu scénu, skôr cítim, čo je v danom okamihu správne, je to veľmi intuitívne, takmer ako zviera.“

Sharon Eyal

 

https://www.staatstheater-mainz.com/