WimVandekeybus/Ultima Vez
(Belgicko/Belgium)
Wim Vandekeybus sa narodil v Hernethoute v Belgicku 30. júna 1963. Jeho otec bol veterinár. Po skončení strednej školy sa Wim presťahoval do Leuvenu a začal študovať psychológiu. V roku 1985 sa však rozhodol pre úplne odlišnú cestu a šiel na konkurz k Janovi Fabremu, ktorý mu dal úlohu v predstavení The Power of Theatrical Madness. O rok neskôr Wim založil súbor Ultima Vez.
Prvé predstavenie, What the Body Does Not Remember, zaznamenalo úspech na medzinárodnej scéne a získalo ocenenie Bessie za inováciu. Po takmer 30 rokoch a množstve filmov a videí WimVandekeybus stále hľadá inováciu a niečo nové.
„Pre mňa je forma vždy iná,“ vysvetľuje. „Preto niekedy vytvorím vyslovene muzikálové predstavenie (niewZwart alebo Speak low if you speak love…), pre ďalší projekt je základom film o skúsenostiach jedného muža (Monkey Sandwich), potom sa obrátim k mytologickej téme (Oedipus/Bêtnoir) alebo dokonca k analytickej hre, v ktorej hrá významnú úlohu divadelnosť (bootyLooting alebo Talk to the Demon).“
Vo všetkých týchto rozdielnych produkciách však súbor Ultima Vez zostáva verný svojmu pohybovému idiomu. Tenzia, konflikt, telo verzus myseľ, riziká a impulzy. Telesnosť, vášeň, intuícia, inštinkt. To sú základné elementy, ktoré budú vždy súčasťou Vandekeybusovej tvorby. Ale pri každej príležitosti dostávajú úplne rozdielny vzhľad.
Táto rozmanitosť je možná aj vďaka spolupráci s tanečníkmi, cirkusovými artistami, hercami, hudobníkmi a ďalšími umelcami z rozličných umeleckých disciplín.
Celkom prirodzenou súčasťou vinúcou sa cez Vandekeybusovo dielo sú hudba a zvuk. Peter Vermeersch, Thierry De Mey, David Byrne, Marc Ribot, Eavesdropper, David Eugene Edwards, Daan, Arno, CharoCalvo, Mauro Pawlowski, Roland Van Campenhouta Elko Blijweert – všetci títo umelci komponovali hudbu pre jeho predstavenia. Skladby spravidla vznikajú počas skúšobného procesu, takže hudba a predstavenia sa vyvíjajú v symbióze.
Rovnako dôležité sú však aj fotografie a texty. V bootyLooting sa o fotografie postaral Danny Willems, ktorý prechádzal po scéne medzi tanečníkmi, oko na objektíve a svoje fotografie prezentoval naživo. Autor Peter Verhelst spolupracoval na scenároch pre Vandekeybusa už štyrikrát (Scratching the Inner Fields, Blush, Sonic Boom a niewZwart). Vandekeybus použil adaptáciu Oidipa od Jana Decorteho pre Bêtnoir tri razy, než bol s textom spokojný.
V decembri 2012 získal Vandekeybus cenu Keizer Karel provincie Východné Vlámsko. Cena sa udeľuje každé tri roky umelcovi ako ocenenie jeho výnimočného talentu v oblasti umenia a kultúry, jeho angažovanosti a práce s mladšou generáciou. O rok neskôr sa WimVandekeybus a Ultima Vez stali šiestym Laureátom ceny Evens Arts. Cenu získal za mimoriadny prínos pre európsky súčasný tanec, pre multidisciplinárnu tvorbu a sociálne a kultúrne angažovanie sa.
V roku 2015 sa do kín dostal prvý celovečerný film Wima Vandekeybusa pod názvom Galloping Mind. Natáčal sa v Maďarsku a pri Čiernom mori v Rumunsku a rozpráva dramatický príbeh rodinných väzieb, zrady a vzťahových trojuholníkov, v hlavných úlohách s Jerry Killickom, Natali Broods a kŕdľom detí na koňoch.
Mauro Pawlowski začal svoju hudobnú kariéru začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia ako hosťujúci a štúdiový umelec pre kapely ako Leopold 3, X-Legged Sally, Transformer 2, Kiss My Jazz a Bedtimefor Bonzo. V roku 1994 Pawlowski vyhral Humo´ s Rock Rally so svojou absurdistickou rockovou kapelou Evil Superstars. Spolu s ďalšími kapelami ako dEUS, Moondog Jr., K´s Choice a Channel Zero zohrali Evil Superstars významnú úlohu v oživení belgickej rockovej scény v polovici 90-tych rokov.
Po dvoch albumoch Pawlowski v septembri 1998 rozpustil kapelu Evil Superstars. Bol naďalej aktívny v kapelách Mitsoobishy Jackson a Kiss My Jazz. V roku 2001 vydal pod menom Mauro album Songs from a Bad Hat, ktorý produkoval v New Yorku spoločne s producentom Daveom Sardym a vytvoril novú kapelu Mauro&The Alternatives.
Počas svojej kariéry Mauro spolupracoval s rozličnými kapelami a na rozličných projektoch (´t Hof Van Commerce, Sue Daniels, Millionaire, Kris De Bruyne, Sukilove, Rudy Trouvé, …). Skladal hudbu pre detský divadelný súbor Froe Froe a soundtracky k filmom, nahral sólový improvizačný album Secret Guitar, improvizoval s rôznymi kapelami (Monguito, TheParallels, I Hate Camera, Club Moral), hral free jazz s Othinom Spakeom a bol členom Beatles coverband, či písal texty pre De Kreuners a Galina.
V roku 2004 nahral päť albumov s piatimi rôznymi kapelami: Live in Anverss Alexom Chiltonom nahraný počas festivalu De Nachten v Antverpách; Black Europe so svojou hard rockovou kapelou Mauro Pawlowski&the Grooms a absurdný album Swamps of Simulations kapelou Somnabula. Pre The Love Substitutes Mauro vymenil gitaru za bicie a nahral raw rockový album While The House is on Fire.S Pascalom Deweze a Carol van Dyk založil Shadow graphic City, trio silných osobností, ktoré vydalo eklektický popový album pod rovnakým názvom. Koncom roku 2004 Pawlowski nahradil Craiga Warda ako druhý gitarista v dEUS. Hrá na albume dEUS Pocket Revolution (2005) a napísal niekoľko songov na albumy Vantage Point (2008), Keep You Close (2011) a Following Sea (2012). V roku 2009 Mauro Pawlowski spolupracuje na príprave nieuwZwart, predstavenia Wima Vandekeybusa/Ultima Vez. Mauro skomponoval pôvodnú hudbu a súčasne sprevádzal počas predstavenia naživo na scéne spoločne s dvoma ďalšími hudobníkmi Elkom Blijweertom a Jeroenom Stevensom. Pre Speak low if you speak love…(2015) Mauro opäť spolupracoval s Wimom Vandekeybusom. Tentokrát sú piesne inšpirované klasickými príbehmi a na scéne ich spieva charizmatická juhoafrická speváčkaTutu Puoane. Wim Vandekeybus: „Mauro je majster rytmu, soulu a virtuozity. Jeho hudba je fascinujúca, odvážna a nebojácna. Ide vám priamo do vnútra a premôže vaše vedomie.“
