Asociácia

BRATISLAVA V POHYBE

medzinárodný festival súčasného tanca

Festival BRATISLAVA V POHYBE vznikol v roku 1997 a na jeho formovaní sa podieľala komunita tanečníkov a pedagógov združených v Asociácii súčasného tanca, ktorá bola založená v roku 1996. Cieľom Asociácie súčasného tanca bolo organizovanie aktivít pre tanečnú komunitu s tromi piliermi: vzdelávanie, prezentácia súčasného tanca a jeho reflexia. Víziou bol vytvorenie centra – miesta v Bratislave, kde by sa slovenský tanec sa mohol prezentovať a rozvíjať. Neskôr sa k tomuto základu pridružili ambície vytvoriť informačné centrum a nadväzovať medzinárodnú spoluprácu. Festival svojim spôsobom nadviazal na tradíciu prezentácie špičkového francúzskeho súčasného tanca, ktorú v meste vybudoval prvý riaditeľ Francúzskeho inštitútu v Bratislave Luc Bouiniol Laffont. Z jeho iniciatívy sa tu tri roky konali rôzne projekty zamerané na podporu súčasnej tvorby vrátane festivalu pod názvom Bratislava en Movement. Bolo len prirodzené, že sme chceli pokračovať v tom, čo sa už úspešne v predošlých rokoch naštartovalo a s veľkým rešpektom sme so súhlasom inštitútu prevzali názov podujatia.

V roku 2000 sa festival odčlenil od aktivít Asociácie súčasného tanca a jeho organizáciu prebrala novovytvorená Asociácia Bratislava v pohybe. Po prvých troch ročníkoch sa riaditeľkou festivalu stala Miroslava Kovářová a je ňou dodnes. Personálne zázemie festivalu dnes tvorí šesť ľudí, umelecká a výkonná riaditeľka (Miroslava Kovářová), výkonná manažérka (Katarína Figula), PR manažérka (Dana Freyerová), grafický dizajner (Oleg Fintora), technický konzultant (Juraj Ridl) a učtovníčka (Ľubica Roháriková).

Prvý ročník festivalu sme zorganizovali viac menej na kolene, vtedy ešte bez internetu, iba s jedným telefónom a faxom, ale s veľkým nadšením. Neskôr si festival dokázal vytvoriť profesionálne organizačné a administratívne zázemie. Príprava tohto podujatia si vyžaduje priebežnú celoročnú prácu dvoch osôb – umeleckej a výkonnej riaditeľky a výkonnej manažérky. Festival je súčasťou rôznych medzinárodných sietí a dlhé roky systematicky spolupracuje s festivalmi a organizáciami podobného zamerania v zahraničí.

Festival systematicky dáva príležitosť i slovenským tvorcom, a snaží sa prezentovať aktuálnu domácu tvorbu v kontexte s medzinárodnou scénou. Výber je samozrejme vždy osobný a je daný skúsenosťou a vkusom, ale na druhej strane ho riadi snaha o objektivizáciu, teda úsilie prezentovať trendy, ktoré sú aktuálne.

I dnes, po 18 ročnej existencii, sa stretávam s otázkou, čo to vlastne súčasný tanec je. Festival sa však nedá robiť len pre úzky okruh ľudí, pre odbornú a zacielenú skupinu. Pri výbere zohľadňujeme preto aj princíp komunikatívnosti predstavenia, lebo keď je predstavenie dobré, tak nastane medzi javiskom a hľadiskom komunikácia a aj keď si ho bežný divák nevie presne vyložiť alebo slovne popísať, tak z predstavenia odchádza spokojný, lebo mal zážitok.

Jednou z hnacích síl pri vzniku Asociácie súčasného tanca bola potreba vytvoriť v Bratislave fyzické miesto pre prezentovanie súčasného tanca, čo sa bohužiaľ doposiaľ nepodarilo. Počas osemnástich rokov existencie preto festival prešiel rôznymi priestormi a rôznym spôsobom dával Bratislavu a bratislavské divadlá do pohybu. Začínali sme v Divadle Nová Scéna a potom sme sa presťahovali do divadla Aréna. Tam sme pôsobili najdlhšie a dá sa povedať, že ten priestor bol pre tanec najvhodnejší. Veľké mená a produkcie sa nám podarilo prezentovať na javisku historickej a novej budovy Slovenského národného divadla. Po vzniku Divadla elledanse sme s nimi vstúpili do systematickej spolupráce a komornejšie veci prezentovali v dome T&D resp. neskôr i v alternatívnom priestore A4.

Keby som mala načrieť do dlhého zoznamu 177 skupín a sólistov z 25 krajín sveta účinkujúcich za 18 rokov existencie festivalu prišli by mi na um mená ako Akram Khan, Russell Maliphant, Charles Linehan, José Navas, Marie Chouinard, Xavier Le Roy, Susanne Linke a Urs Dietrich, Wim Vandekeybus /Ultima Vez, The Peeping Tom Collective, Kibbutz Contemporary Dance Company, Liat Dror a Nir ben Gal, Rui Horta, Compagnie Drift, Ballet Preljocaj, Josef Nadj či Granhøj Dans.

Festival od začiatku produkoval i projekty, ktoré sa nekonali iba v divadelných budovách, ale vstupovali do urbánneho priestoru Bratislavy. Vychádzalo to z našej spolupráce s organizáciou MAPA – Moving Academy of Performing Arts z Amsterdamu, ktorá nám v prvých ročníkoch poskytla vzdelávanie v oblasti kultúrneho manažmentu a svetelného dizajnu. Cieľom týchto umeleckých projektov bolo dostať tanec do exteriéru a bližšie k divákovi a ich prostredníctvom umožniť tanečnej komunite okolo festivalu sa aj tvorivo realizovať a nadviazať priamejšiu spoluprácu so zahraničím. Tak vznikli projekty Nový rituál, na začiatku slovenský a v ďalších dvoch rokoch medzinárodný projekt, alebo komplexný produkčný projekt H2O/Danubiana/H2O. Všetko to boli úspešné a vďačné projekty, ktoré zatraktívnili žáner pre širšie obecenstvo. Festival dodnes robí site-specific projekt Tanec v uliciach.

Festival prešiel za osemnásť rokov viacerými fázami vzostupu i stagnácie. Osobne za vrchol považujem rok 2002, kedy sa okrem site-specific produkcie v Danubiane konal aj týždňový vzdelávací projekt Rozhovory tiel/Physical Dialogues, v rámci ktorého do Bratislavy prišlo 14 osobností reprezentujúcich svet improvizácie na čele so Steve Paxtonom, Lisou Nelson a Danielom Lepkoffom. Zaujímavý bol aj projekt Hranice, ktorý vznikol v spolupráci s TanzQuartier vo Viedni, čo bol prvý projekt festivalu, ktorý sa konal aj mimo Bratislavy. Niektoré z projektov možno nevyvolali taký mediálny rozruch ako ten v Danubiane, ale mali veľký význam z hľadiska výskumu a smerom k umeleckej komunite, lebo umožnili stretnutie rôznych umelcov, ktorí by sa inak nestretli a pravdepodobne by nevkročili do tanečného sveta (napríklad Laco Teren alebo Miroslav Marcelli).

Festival sa od počiatku snaží mať proaktívny charakter a okrem predstavení vždy obsahuje program, ktorý má aktivizovať komunitu – či už prostredníctvom workshopov alebo diskusií, filmových projekcií a výstav. Vzdelávacie aktivity organizujeme pravidelne v spolupráci s VŠMU a sú cielení pre študentov a profesionálov. Za čas trvania festivalu sa konalo 27 sprievodných aktivít, štyri už spomínané medzinárodné umelecké projekty a dve medzinárodné konferencie. Jedna v roku 2000, ktorá bola venovaná desiatim rokom partnerstva v oblasti Performing Arts medzi USA a krajinami strednej a východnej Európy a druhá v roku 2006, venovaná Rudolfovi Labanovi pod názvom Laban pre 21. Storočie.

Miroslava Kovářová

Mgr. Miroslava Kovářová, ArtD.

(2. 5. 1958, Bratislava)

Absolvovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a Vysokú školu múzických umení v odbore pedagogika tanca. Svoju tanečnú kariéru začínala ako tanečnica, pedagogička a choreografka v slovenských súboroch moderného tanca. Svoje vzdelanie si dopĺňala formou štipendijných pobytov v zahraničí (USA, Francúzsko, Nemecko).

V rokoch 1989 – 1991 pôsobila ako baletný majster v Slovenskom národnom divadle, neskôr ako tanečný pedagóg a choreograf v Divadle Nová scéna. Od roku 1993 pôsobí ako tanečný pedagóg na Katedre tanečnej tvorby Vysokej školy múzických umení. Pedagogicky pôsobila v zahraničí (Rakúsko, Česká republika, Moldavsko, Fínsko, Poľsko, Nórsko). Ako choreografka spolupracovala s rôznymi divadlami – Slovenské národné divadlo, Divadlo Nová scéna, Astorka – Korzo 90, Divadlo detí a mládeže Trnava, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, a so Slovenskou televíziou. V rokoch 2006 – 2010 bola šéfdramaturgičkou Baletu SND. Od roku 2011 je dramaturgičkou a výkonnou riaditeľkou tanečného súboru Balet Bratislava. Od marca roku 2012 do decembra roku 2013 bola vedúcou tanečného súboru Divadla Nová scéna v Bratislava.

V rokoch 1996 – 2000 bola Miroslava Kovářová predsedníčkou Asociácie súčasného tanca, od roku 1997 je umeleckou a výkonnou riaditeľkou medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe a od roku 2000 predsedníčkou Asociácie Bratislava v pohybe. Je zástupkyňou Slovenska v medzinárodnej sieti Aerowaves. V posledných rokoch sa popri pedagogickej činnosti aktívne venuje i organizácii a manažmentu mnohých projektov v oblasti súčasného tanca.

V rokoch 2002 – 2006 absolvovala štúdium Feldenkraisovej metódy v rámci Feldenkrais ®International Training Program Wien III. a v súčasnosti sa aktívne venuje tejto metóde ako lektorka.