február 2024
Po Ut St Št Pi So Ne
 1234
567891011
12131415161718
19202122232425
26272829  

2023 CAMILLA MONGA & EMANUELE MANISCALCO (IT)

CAMILLA MONGA & EMANUELE MANISCALCO (IT)

20. októbra 2023 / 19.00 hod.

Slovenská národná galéria

Camilla Monga

Camilla Monga je choreografka, absolventka Akadémie Brera v Miláne a choreografického výskumu na P.A.R.T.S. Jej diela boli prezentované na viacerých festivaloch a platformách vrátane Biennale Danza di Venezia, B. Motion Danza, festivalu Bolzano Danza, Julidans Art Lab, Spazio – ICK Amsterdam, Triennale Teatro/Milan, Cango, Camping CND Paris a Fabbrica Europa Florencia. Vo všetkých jej dielach sa tanečníci a hudobníci stávajú interpretmi spoločnej partitúry, ktorá evokuje tvary a obrazy. Jej práca s vizuálnymi, logickými a emocionálnymi asociáciami vytvára sled udalostí, skúma procesy improvizácie a okamžitej kompozície, ktoré spájajú obe disciplíny.

Emanuele Maniscalco

Emanuele Maniscalco je multiinštrumentalista, ktorý čerpá inšpiráciu z rôznych vplyvov od jazzu až po ambientnú hudbu. Po štúdiu hudby v Siene, Brescii a Kodani v rokoch 2001 až 2014 našiel svoj vlastný výrazový rozmer, spájajúci rôzne inšpirácie v živom a improvizovanom prístupe od starej až po súčasnú hudbu. Vyučuje na oddelení populárnej hudby Konzervatória L. Marenzia v Brescii.

SULL’ATTIMO – IN THE MOMENT

 

Choreografia: Camilla Monga

Živá hudba: Emanuele Maniscalco

Účinkujú: Camilla Monga, Francesco Saverio Cavaliere, Stefano Roveda, Chiara Montalbani

Sulll’attimo – In the moment skúma čas prostredníctvom inovatívneho prístupu k performancii a improvizácii. Hrou na klavír a bicie nástroje vzniká čiastočne komponovaná a čiastočne improvizovaná skladba. Hudobné nápady boli inšpirované pohybmi tanečníkov, ktoré dali tvar nepretržitému dialógu medzi zvukmi a gestami. Táto výmena zavedie divákov do kolektívnej nevedomej hudobnej pamäte a meditatívneho stavu. V danom okamihu sú predstavenie a improvizácia dramaturgickým základom skúmania času. Hudba čerpá inšpiráciu z jazzu, ambientu, brazílskej populárnej hudby, klasickej hudby začiatku 20. storočia, od Bacha až po pop art.

Každý performer sa súčasne zaoberá interpretáciou a jej neustálou, vždy osobnou a prekvapivou variáciou: úplná dôvera katalyzuje chybu do takmer hľadaného, neočakávaného prvku. Kompozícia je čoraz zložitejšia, bez toho, aby sa vzdala virtuozity, čím sa zvyšuje potenciál limitácií, ktoré so sebou umelecké prevedenie prináša. Neustály dialóg medzi choreografickou a hudobnou partitúrou vedie k reflexii kompozičnej štruktúry, ako aj k jej plynulému znovuobjavovaniu, a to aj vďaka účinkom, ktoré hudba vyvoláva v emocionálnej oblasti.  Bezčasie je miestom pamäti zvukov a gest, ktoré sa vnárajú medzi skúmané hudobné a choreografické variácie, vytvárajúc zmenu vnímateľnú len v danom okamihu.