február 2024
Po Ut St Št Pi So Ne
 1234
567891011
12131415161718
19202122232425
26272829  

2023 JAN MARTENS (BE)

Photo Klaartje Lambrechts

Jan Martens (BE)

9. októbra 2023 / 19.00 hod.

Štúdio SND

Jan Martens

Jan Martens študoval na Fontys Dance Academy v Tilburgu a v roku 2006 absolvoval tanečné oddelenie Kráľovského konzervatória Artesis v Antverpách. Od roku 2010 sa venuje vlastnej choreografickej tvorbe. Jan Martens vo svojej práci vychádza z presvedčenia, že každé telo môže komunikovať, že každé telo má čo povedať. Táto priama komunikácia sa vyjadruje v transparentných formách. Jeho diela sú útočiskom, v ktorom sa pojem času stáva hmatateľným, a v ktorom existuje priestor na pozorovanie a emócie, ako aj na reflexiu. Aby dosiahol tento výsledok, nevytvára vlastný pohybový jazyk, skôr formuje a používa existujúce idiómy v inom kontexte, takže vznikajú nové myšlienky. V každom novom diele sa snaží nanovo načrtnúť vzťah medzi publikom a interpretom.

Prvé predstavenie Jana Martensa I Can Ride a Horse While Juggling So Marry Me (2010) bolo portrétom generácie mladých žien v spoločnosti ovládanej sociálnymi sieťami. Po nej nasledovali dva milostné duety: A Small Guide on How to Treat Your Lifetime Companion (2011) sa dostalo do výberu Aerowaves 2011 a Sweat Baby Sweat (2011) na Dutch Dance Festival 2012 a Circuit X 2013. Následne vytvoril tri predstavenia o nekonvenčnej kráse s interpretmi, ktorých telá človek v kontexte súčasného tanca neočakáva: Bis (2012) pre 62-ročného Truusa Bronkhorsta, La bete (2013) pre mladú herečku Joke Emmers a Victor (2013), duet pre chlapca a dospelého muža, ktorý Jan vytvoril s režisérom Petrom Seynaeve. V roku 2014 Jan Martens zameral pozornosť na skok ako pohyb v skupinovom predstavení The Dog Days Are Over. Predstavenie bolo vybrané na Flámsky divadelný festival, rovnako ako sólo Ode to the Attempt (2014) a projekt The Common People (2016), predstavenie, sociálny experiment a workshop v jednom, ktorý vznikol v spolupráci s režisérom Lukasom Dhontom. V spolupráci s americkým zvukovým umelcom NAH vytvoril projekt Rule of Three, ktorý mal premiéru v deSingel v Antverpách v roku 2017 a získal nomináciu na cenu Zwaan v kategórii „najpôsobivejšia tanečná produkcia 2018“. De Zwanen (Labute) sú považované za najprestížnejšiu tanečnú cenu v rámci holandského scénického umenia. V sezóne 2018/2019 Jan spolu s 13 mladými ľuďmi a fABULEUS vytvoril predstavenie Passing the Bechdel Test.

Jan Martens pravidelne hosťuje v inscenáciách, ako napríklad Man Made (Dance On, 2017). Taktiež koučuje mladých tvorcov pri ich vlastnej tvorbe. Jan Martens získal za svoju tvorbu Cenu Severného Brabantska Prins Bernhard Cultuurfonds (2014) a prestížnu cenu Charlotte Köhlerprijs (2015). Od roku 2017 do roku 2021 pôsobil ako creative associate v medzinárodnom umeleckom kampuse deSingel a artiste associé v Le Gymnase CDCN Roubaix Hauts-de-France s podporou ministerstva kultúry a komunikácie (2016 – 2019). V roku 2014 založil Jan Martens spolu s obchodnou manažérkou Klaartje Oerlemans choreografickú platformu GRIP v Antverpách/Rotterdame, kde spoločne produkujú a distribuujú jeho diela a podporujú tvorbu Báry Sigfúsdóttir, Stevena Michela a Michele Rizzo.

SWEAT BABY SWEAT

 

Choreografia: Jan Martens

Účinkujú: Kimmy Ligtvoet a Steven Michel

Hudba: Jaap Van Keulen

Video: Paul Sixta

Poradca: Peter Seynaeve

Technická supervízia: Michel Spang

Produkcia: Frascati Productions, Ickamsterdam, Takt Dommelhof a Jan Vzw

Medzinárodná distribúcia: A Propic/Line Rousseau a Marion Gauvent

Poďakovanie: Summerstudios Brussels a Marc Vanrunxt

 

Sweat Baby Sweat je predstavenie o láske. Po predstavení A Small Guide on How to Treat Your Companion (2010) vytvoril Jan Martens pomalý duet, v ktorom muž a žena kombinujú akrobatickú silu a duševnú zraniteľnosť: je to pohľad na lásku mimo všetkých klišé.

V provokatívne pomalom tanci, vychádzajúceho z rozličných pohybových štýlov, ako sú butó, joga, cirkusová akrobacia a rokenrolový tanec, sa dvaja ľudia pevne držia jeden druhého. Nechcú a ani sa nemôžu pustiť, veď dvaja sú lepší ako jeden. Neexistuje žiaden absolútny význam, ale rozpoznateľnosť, ktorá dáva divákom dostatočný priestor na to, aby spojili svoje vlastné pocity, nádeje a príbehy s tým, čo sa odohráva pred ich očami. O zvukovú kulisu predstavenia sa postaral Jaap van Keulen a o textovú projekciu Paul Sixta.

Martens dráždivo priznáva, že všeobjímajúca izolovanosť dvojice môže u diváka vzbudzovať nudu, ale vydržať s ňou prináša emocionálne komplexnú odmenu.“

The New Yorker, 27. januára 2017