GENIUS LOCI
GMB Pálffyho palác
Koncept a choreografia: Barbora Janáková
Hudba: Juraj Čech
Performerka a spolutvorkyňa: Lucia Kašiarová
Kostýmy: Michaela Mokrá
Hmm … ono to má membránu. Prišlo, je tam. Vie o nás všetko. Nie všetko musí prezradiť. Nepatríme tomu. Ani ono nikomu. Je zložené zo spomienok, emócií, formované architektúrou. Barbora si prizvala Luciu aby to ono spolu našli. Možno to tam je, ale možno je to inde. Možno to je Génius, možno tulák, možno je to to, čo patrí tomu miestu alebo mestu.
Zrazu sa pohyby tela priamo pred vašimi očami menia na akúsi virtuálnu neurónovú sieť pamäti, na podobenstvo zmyslu, imaginácie a funkcie ukladania mysle do hmoty. Na čosi bežne neviditeľné, na niečo, čo je v nás bytostne a hlboko ukryté.
(Inšpirované textom Mateja Kréna, Pravda Kultúra/Last-minute Utorok 27. júla 2004)
Barbora Janáková (SK)
Tanečnica, performerka, choreografka, produkčná a pedagogička. Absolvovala konzervatórium v Nitre (2011) a Vysokú školu múzických umení v Bratislave (2016). Zúčastnila sa niekoľkých zahraničných stáží (Belgicko, Francúzsko, Čína). Ako performerka účinkovala vo viacerých dielach v rámci slovenskej a zahraničnej scény – napr. Nočná ilúzia (2016), pODPORa (2017), Assemblage (2018), WatchNow (2019), Diaries of Touch (2020). Ako tvorkyňa spolupracovala napr. na dielach Do Dna, Moving mountains či Prešívané niťou. V roku 2020 vytvorila svoje debutové dielo NO ON. Je predsedníčkou a manažérkou aktivít o. z. mimoOsa členkou združenia PLaST. Spoluzaložila výchovno-vzdelávací projekt TELOHRA.
THE OTHER SIDE
Letná čitáreň U červeného raka
Choreografia: Lucia Holinová
Hudba: NOXORI
Tanec: Katarína Matúšová, Renata Ptačin, Katarína Chilli Čillíková
Kostýmy: Veronika Keresztésová
Produkcia: Reserva o.z.
Mesto a jeho história zapísaná vo vrstvách, úrovniach a v podzemí. Okamihy prítomnosti, ktoré sa postupne vnárajú do hĺbky a stávajú sa súčasťou základov mesta. Rôzne úrovne vytvárajú paralelné svety, ktoré nám umožňujú cestovanie v čase.
Ženy si priestor nepodmaňujú, ale ho obývajú, unikajú našej pozornosti ako neviditeľné základy domu. Neviditeľné leží pod povrchom, tvorí základy toho, čo vnímame ako realitu.
Štyri ženy v širších súvislostiach splietajú meandre svojich mikrosvetov. Ich intuícia vytvára metajazyk, ktorým sprístupňujú prítomnosť svojho priestoru. Vytvárajú historickú kontinuitu.
Priestor mestskej priekopy môže byť tým bodom, v ktorom sa všetky vrstvy stretávajú, spodné vyplávajú na povrch a vrchné splývajú so svojimi koreňmi, stávajú sa súčasťou svojich základov.
Lucia Holinová (SK)
Absolventka HTF VŠMU v odbore Tanečné umenie – pedagogika moderného tanca.
Ako choreografka, režisérka, dramaturgička vytvorila v spolupráci s inými umelcami predstavenia, ktoré boli prezentované na Slovensku, v Čechách, Nemecku, Rakúsku, na Cypre a New Yorku. Choreografickej tvorbe sa začala venovať už počas štúdia na VŠMU. Vytvorila celovečerné choreografie ako Škára (1999), Fuga (2012), Watch (2015) aj v obnovenej premiére Watch Now (2016), Pi Story (2015), Dunaj (2016), Niveau Stable (2019).
Dramaturgicky spolupracovala s choreografkou ŠárkouOndrišovou na dielach 4 MEN – Balet SND ( 2011), Voda na vode – Divadlo elledanse ( 2011) a FROST – Balet Bratislava ( 2012).
V roku 2014 založila spolu s Annou Sedláčkovou, Danielom Račekom a Monikou Čertezni skupinu Neskorý zber, v ktorej sú združení tanečníci v zrelom veku, v tejto spolupráci v kolektívnej choreografii vytvorili predstavenie Zámerné čakanie (2014).
V roku 1996 sa podieľala na založení Asociácie súčasného tanca, profesného združenia v oblasti súčasného tanca a medzinárodného festivalu Bratislava v pohybe. V rokoch 2001 – 2002 bola spoluautorka a manažérka projektu Tanec v Aréne, v rámci ktorého sa pravidelne uvádzali diela slovenských choreografov na scéne Divadla Aréna v Bratislave.
V rokoch 2010 – 2013 bola výkonnou riaditeľkou Divadla a tanečnej školy elledanse.
Od roku 2014 je šéfredaktorka časopisu TANEC a vydáva knihy s tanečnou tematikou.
WEITTENHOF
GMB Mirbachov palác
Koncept a choreografia: Yuri Korec
Choreografia a performancia: Karol Regeci, Michal Toman, Lukáš Zahy
Scénografia: Tomáš Hubinský
„V multilineárnom systéme sa všetko deje naraz: línia sa oslobodzuje od bodu ako začiatku; diagonála sa oslobodzuje od vertikály a horizontály čoby súradníc; a zároveň sa transverzála oslobodzuje od diagonály ako lokalizovateľnej spojnice dvoch bodov; skrátka, línia – blok prechádza medzi zvuky a sama vyrastá vďaka vlastnému nelokalizovateľnému prostrediu.“
(Gilles Deleuze & Félix Guattari: Tisíc plošín)
Prv než sa stal Mirbachov palác tým čím je dnes, muselzhorieť ako drevený mestský dom. Pravdepodobne sa o to pričinila divadelná spoločnosť, ktorá si v čase požiaru dom prenajala. Nedbanlivosť zmenila históriu jedného miesta. Línie a body sa zorganizovali do iného tvaru pre časy nadchádzajúce.
Yuri Korec (SK)
Počas pôsobenia v paneurópskom priestore ako tanečník a choreograf spolupracoval s mnohými renomovanými tanečnými umelcami, okrem iných s Helene Weinzierl (AT), Rafaele Giovanolla, Stephanie Thiersch (D), Pablo Ventura(CH), Stephanie Schober (UK). Je spoluautorom medzinárodne ocenených tanečných filmov, Deň (2004), Darkroom (2008) a VoiceS (2010). V súčasnosti Je pedagógom na Katedre tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave a svoje umelecké spolupráce uvádza doma aj v zahraničí pod značkou Yuri Korec & Co. Z jeho posledných diel treba spomenúť duet d-BODY-m (2017), ktorý má za sebou úspešné slovenské i zahraničné turné. Svoj doktorandský výskum v oblasti telesnosti a performancie zúročil vo svojom sóle Nesólo(2018). Jeho dielo Habibi 2196-18 je novou verziou predstavenia Habibi Problem (2008, Cielaroque/Helene Weinzierl) na tému ľudských práv. Posledné aktuálne uvádzané celovečerné predstavenie Sapiens Territory (2020) pre 7 tanečníkov a jedného DJ bolo vybrané do hlavného programu Slovenskej tanečnej platformy (2021). Juraj je aj terapeutom somatickej metódy Rolfing®, štrukturálna integrácia, prvým certifikovaným rolferom na Slovensku.
WATER PROJECT
Primaciálny palác
Koncept, hudba: Jozef Vlk
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Účinkujú: Ján Dzonald Minárik, Michal Noga, Radoslav Piovarči a iní…
DILUVIO UNIVERSAL (povodeň sveta)
Kam sa podela všetka voda po potope?
Môže byť potopa spôsobená len vodou? Alebo jej nedostatkom? Nestačí sa pohnúť smerom nahor alebo nadol? Môže pomôcť pohyb naspäť? Máme vykročiť úplne iným smerom? Kam? Nabok? Izolovať sa?
„Ak si múdry, urob sa vodojemom, nie odtokovým žľabom, ktorý vodu prijíma a súčasne ju vylieva.“ Bernard z Clairvaux.
Debris Company (SK)
Stanislava Vlčeková je absolventkou Konzervatória J. L. Bellu v B. Bystrici, Katedry tanečnej tvorby VŠMU a doktorandského štúdia na Katedre hereckej tvorby VŠMU v Bratislave. Spolupracovala s viacerými významnými domácimi a zahraničnými choreografmi, vystupovala vo viacerých krajinách Európy. Svoje interpretačne i pedagogické skúsenosti rozvíjala na stážach a workshopoch D. Zambrana, S. Paxtona, L. Nelsonovej, J. Hamiltona, P. Jaška a ďalších. Svoju pedagogickú kariéru začala rozvíjať v divadle Štúdio tanca a na Konzervatóriu J.L. Bellu v B. Bystrici. Od roku 2011 pedagogicky pôsobí na Katedre hereckej tvorby VŠMU v Bratislave, kde sa venuje súčasným pohybovým technikám.
Ako choreografka spolupracuje na rôznych divadelných inscenáciách a medzi žánrových podujatiach. Spolupracuje s osobnosťami z oblasti divadla, opery a filmu, režisérmi R. Polákom, M. Amslerom, S. Daubnerovou, J. Vlkom, M. Peckom, M. Vajdičkom a ďalšími.
Od roku 2005 je stálou členkou a choreografkou fyzického divadla Debris Company. Pre Debris Company vytvorila choreografie na hudbu Jozefa Vlka Soliloquy (2006), Dolcissime Sirene (2007), Ortopoetikum (2007), Hexen(2010), MONO (2010, v spolupráci s Petrom Jaškom), EPIC(2012), Clear (2014), WOW! (2017), Únos Európy (2017), Jób(2018), GLITCH (2019), Hunger (2021).
Jej aktivity presahujú aj do oblasti filmu. Získala niekoľko ocenení: v roku 2004 Cenu poroty na dvanástom ročníku Saitama International Dance Contest v Tokiu za spoluautorstvo choreografie pre skupinu MY3; v roku 2009 cenu TAOS ako Tanečná osobnosť sezóny v súčasnom tanci za produkciu Hexen (Debris company). V roku 2012 získala v Belehrade na súťaži tanečných miniatúr tretie miesto za choreografiu Rose pre Balet Bratislava.
